Ján Ličko a Júlia Ličková rodená Stiglitz
boli vážení obyvatelia mesta Trenčín. Rodina Ličko je jedna z najstarších a najváženejších evenjelických rodín na Slovensku. Sú s ňou príbuzensky vzájomnými sobášmi previazaní a pochádza z nej viacero evanjelických cirkevných osobností, vysokých dôstojníkov armády, významných predstaviteľov hospodárskeho a politického života nie iba na Slovensku. Sú to napríklad synovec Jána Ličku II. npor. letectva Karol Ličko 1.ČSA v SNP, M.Jakubóczyová rodená Ličková. (Okresný náčelník v Trenčíne Dr. Jozef Jakubóczy de bol známy tým, že prepustil z internácie plukovníka de Lanuriene a ďalších francúzskych dôstojníkov, zabezpečil im slobodný pohyb, umožnil im sa vojensky zorganizovať, organizačne napojiť na totálne nasadených Francúzov v zbrojovkách v Dubnici a Považskej Bystrici, následne sa zapojiť do ozbrojených bojov v SNP na strane 1.ČSA. Dr. Jozef Jakubóczy bol preto odvlečený do koncentračného tábora v Nemecku - Mauthausen).
Júlia (Juli) Ličková rod. Stiglitz; Greta Ličková (budúca majsterka Slovenskej republiky v športových plaveckých disciplínach v rokoch 1941-42-43). O.i. zvíťazila aj v medzinárodných pretekoch v Ríme a Budapešti; Alžbeta Ličková (budúca nositeľka vysokých štátnych vyznamenaní); Robert Ličko a živnostník Ján Ličko II. (bývalý príslušník k.u.k. Kriegsmarine slúžil na SMS Novara a SMS Viribus Unitis) rok 1930 v Trenčíne.
Sestry Jána Ličku II. boli aj Dušina. Ličková a Mária Kolláriková rodená Ličková, ktorej manžel bol riaditeľ TATRA BANKY vo Zvolene Ján Kollárik, ich syn bol primár MUDr.Kollárik. Svedkovia na svadbe Jána Ličku a Juliany (Juli) Stiglitz boli Ján Kollárik a Alexander Maráky. (V roku 1818 sa stal farárom myjavskej farnosti Jozef Kollárik, v roku 1924 sa stal farárom v Turej Lúke Gabriel Kollárik).
Deti Jána Ličku II. a Júlie Ličkovej rodenej Stiglitz sú Alžbeta Ličková, Greta Lederer rodená Ličková, Al. Ličková (Ervín Kellerman) a Robert Ličko. Otec Jána Ličku II., Ján Ličko I. bol vážený obyvateľ mesta Trenčín. Matka Jána Ličku II. bola Anna Ličková rodená Vargová. Ján Ličko II. mal desať súrodencov. (Aj dnes spomínajú na Annu Ličkovú s vďakou a úctou známe osobnosti slovenskej inteligencie študujúce v tom čase v Trenčíne, nakoľko ich ubytovávala a stravovala vo svojom dome).
Bývalý redaktor denníka Práca pán Alexander Bachnár povedal autorovi, že najinformovanejší novinár na Slovensku je Juraj Fuchs. Pri náhodnom zoznámení sa tento známy rodák z Trenčína a bývalý šéf volebného štábu Demokratickej strany v roku 1946 informoval o.i. autora v roku 1999, že redaktor a prekladateľ Pavel Ličko bol prvým na svete, ktorý tajne previezol dôkazy o pracovných táboroch v ZSSR a rukopisy Alexandra Solženicyna autora ,, Súostrovie Gulag " (Archipelag Gulag) na Západ už dávno pred rokom 1968. P.L. bol v roku 1954 o.i. šéfredaktor vydavateľstva " Svet socializmu ".
(Táto skutočnosť je tu dňa 09.12.2006 prvý krát verejne publikovaná od roku 1968).
Miroslav Ličko bol poradcom presidenta USA (Jimmy Carter). Podľa informácií poskytnutých autorovi politickým emigrantom v Canade od päťdesiatych rokov pánom Smolnickým, boli osobnosti ktoré navštevoval Miroslav Ličko pri svojich cestách z USA do Kanady Rudolf Fraštacký a Alexander Kerney.
Júlia Ličková rodená Stiglitz
bola muzikálne veľmi nadaná. Od ranného veku komponovala hudobné skladby. Cieľ, štúdium hudby na konzervatóriu v Budapešti musela odložiť v záujme rodiny a rodinnej firmy. Otec Bartolomej Stiglitz narukoval na front I.Sv. vojny a matka Sarlota (Charlotte) vážne ochorela. Súrodenci Valéria a P. boli ešte mladí, preto ťarcha starostlivosti o rodinnú firmu, matku a súrodencov spočívala do návratu otca z frontu na jej dievčenských pleciach. Júlia sa nevzdala plánov na štúdium hudby, vydávať sa ešte nemienila. Koniec plánom a do hotovej veci ju priviedla svojim konaním a vydajom s veľkým venom za Jozefa Čevelu jej 18 ročná mladšia sestra Valéria. Podľa starého zákona sa však mladšia sestra nesmie vydávať skôr. Otec Júlii preto dohodol sobáš so synom Jána Ličku I., svojho obchodného partnera. Sestry mali sobáš v jeden deň. Jej manžel Ján Ličko II., bol následne druhý spolumajiteľ firma Produktiva Stiglitz & spol., komanditná spoločnosť. Prvým jej spolumajiteľom bol jeho svokor Bartolomej (Bernard) Stiglitz. Manželia Ličkoví Ján a Juliana (Juli) rodená Stiglitz mali deti Alžbeta Ondrejkovičová rodená Ličková, Gréta Lederer rodená Ličková, Alis.Ličková a Róbert Ličko.
Ako dieťa mala Alžbeta Ličková zatiaľ šťastné detstvo, ktoré už nemalo dlho trvať pre rozpory v jej širšej rodine. Boli žiaľ iba (alebo až) prozaického charakteru. Na snímke zo dňa 30.05.1927 je Alžbeta a jej maminka Julia (Juli) Ličková rod. Stiglitz v kúpeľoch na Sliači.
Julia Ličková rod. Stiglitz bola hudbou a svojimi skladbami spojená aj s viacerými hudobnými skladateľmi a koncertnými majstrami, boli jej priateľmi a pre jej skladby cestovali často za ňou do Trenčína. (Boli roky päťdesiate, peniaze nedostávala). Jedným z nich bol aj Janko Matuška *25.10.1897 Liptovský Hrádok †16.8.1959 Bratislava, slovenský hudobný skladateľ. Bol skladateľom, klaviristom a rozhlasovým pracovníkom - 14 rokov viedol oddelenie ľudovej hudby v bratislavskom rozhlase a bol vedúcim ľudového súboru Tatran a Matuškovho okteta. Dobrou priateľkou a spriaznenou dušou bola aj jej spolužiačka z Považskej Bystrice Irena Blühová *02.03.1904 Považská Bystrica †1991 (jej manžel maliar Imro Weiner-Kráľ ich dcéra Zuzka). Manžel jej sestry bol Dr. Viktor Pavella, hlavný radca na Ministerstve vnútra (obe sestry chránil pred deportáciou) a svedok na svadbe svojho priateľa npor. Aladára Ondrejkoviča a dcéry jej priateľky Júlie Ličkovej r. Stiglitz, Alžbety. Pani Irena Blühová sa priatelila aj s p. Martou Hladkou (sesternicou starej matky autora, obe ho boli navštíviť ako vojaka na prísahe počas výkonu ZVS v roku 1966 v 62. automobilovom prápore Ostrov nad Ohří ( VÚ 4404 ).
jej sestra Valéria Stiglitz (vydatá Čevelová) jej manžel bol Jozef Čevela, ich jediný syn Juraj Čevela
ich brat bol P.St., spolukonateľ firmy " Herbária " Stiglitz a spol., VÝROBA LIKÉROV Trenčín (po roku 1945 si zmenil priezvisko na P.Sl.).
Ich otec bol Bartolomej (Bernad, Bernard, Bartalam) Stiglitz jeho matka bola July Grün (vydatá Stiglitz). Zomrela keď bol jej syn Bernad Stiglitz maloletý.
Bartolomej (Bernad) Stiglitz jeho otec bol zámožný Wilhelm Stiglitz. (Wilhelm Stiglitz sa druhý krát oženil s Netty Polácsek).
Bernad Marec 19 1872 M Willhelm Stigliz July Grün Zlicho Marcus Stiglitz
matka Júlie, Valérie, P. a manželka Bartolomeja Stiglitz bola Sarolta (Charlotte, Sali) Stiglitz rodená Büchler, spolumajiteľka a spolukonateľka s.r.o. Elza a firmy Herbária. Jej rodičia boli zámožní
Jacob Büchler a Netty Deutelbaum
Sarlota (Charlotte) Stiglitz rodená Büchler bola v Trenčíne v rokoch 1939-44 hlavnou organizátorkou (pre ňu, dcéru Júliu Ličkovú a hlavne vnučky mimoriadne nebezpečnou) ilegálnej, finančnej a organizačnej pomoci prenasledovaným občanom Trenčína a trenčianskeho kraja. Do septembra 1944 mala prezidenskú výnimku z hospodárskych dôvodov a dôvodila pred úradmi, že má maloleté vnúčence zo zmiešaného manželstva. Bývala v Trenčíne na Štefanikovej ulici č. 32. Tu v dome napísaného na jej zaťa ju navštevovali už od r.1939 viaceré prenasledované osoby, tu bolo sídlo firiem Bartalam Stiglitz, Produktiva Stiglitz & spol. k.s., s.r.o. Elza a Herbária, tu bola ilegálna centrála. V tomto dome na poschodí býval tiež pán Mikuláš Líška, nový majiteľ fy " Herbária ". Viac krát prosil jej rodinných príslušníkov (aj npor. Aladára Ondrejkoviča), aby jej dohovorili. Ako brilantná a veľmi skúsená podnikateľka nepoznala osoby, ktorým by mohla v tak zložitej dobe zveriť vysoké finančné obnosy. Preto okrem ilegálej pošty, tieto veľmi vysoké finančné sumy prevážala tajne do Bratislavy a odovzdávala po každý raz iným neznámym osobám jej vnučka Alžbeta Ličková (od apríla 1944 vydatá Ondrejkovičová). Nezištne tak viac krát nasadzovala svoj život v prospech neznámych prenasledovaných osôb.
Bratancom a druhostupňovými synovcami Júlie Ličko rodenej Stiglitz boli príslušníci Čs.vojenského letectva vo Francii a následne vo Veľkej Británii (vo vojnových rokoch 1939 -45) v službe u RAF Bomber Command - ing. Bernard (Bartolomej, Berco) Büchler, narodený Považská Bystrica, (syn brata matky Julie Ličko a súrodenec Jána Büchlera) pozemný mechanik u Royal Air Force Volunteer Reserve, (predtým dobrovoľník v Španielskej občianskej vojne).
_____k__pia_____k__pia_____josko.200210_101533_23.jpg)
Letec čatár aspirant Jozef Politzer je na snímke tretí zľava. Snímku z jeho denníka poslal autorovi jeho bratanec pán Štefan Klement
Jozef Politzer, čatár aspirant narodený *17.04.1913 v Považskej Bystrici - Stupné, Sergeant No 787875, 311 Squadron, palubný operátor - strelec WOP/AG Royal Air Force Volunteer Reserve † 11.04.1942 čet./R/pplk. Nevrátil sa z nočného náletu na Essen s bombardovacím lietadlom Welington KX - 2, 28836, nad cieľom ťažko poškodeným nemeckou paľbou. Lietadlo pri spiatočnom lete havarovalo a celá posádka našla smrť v plameňoch svojho stroja. Pochovaná bola na vojenskom cintoríne Bergen - op - zoom (Holandsko), 31 - A - 11.
Politzer Maxmilian, rotný nar. * 22.08.1919 Koryčany, Sergeant No 787688 138 Squadron, pilot, Royal Air Force Volunteer Reserve. † 10.03.1942 rtn./R/plk. Zahynul v plameňoch pri havárii bombardovacieho lietadla Whitley Mk.V., Z9125 po štarte z letiska Stradishall k nočnému operačnému letu. Súčasne zahynuli aj traja členovia posádky. Spopolnený bol v krematóriu v Cembridge dňa 14.03.1942. Popol oboch bol po vojne prevezený do ČSR. Obe ich urny sú dnes uložené v sieni padlých bojovníkov v Národnom pamätníku na vrchu Vítkov v Prahe.
138 Squadron RAF Armstrong-Whitworth Whitley Mk.V. British twen-engine medium bomber.
Gréta Lederer rodená Ličková
bývalá majsterka Slovenskej republiky a víťazka viacerých medzinárodných majstrovstiev v plaveckých disciplínach v rokoch 1940-44. Vo vojnových rokoch sa zapájala aj do spoločenského života ako známa športovkyňa. Po skončení Obchodnej akadémie pracovala v Slovenskej banke v Banskej Štiavnici a v a.s. Apollo, kde bol jej priamy nadriadený dirigent firmy Dr. Braxatoris. Bola všeobecne podporovaná demokraticky orientovanými kruhmi (v prospech ktorých prevážala tajnú poštu pri svojich cestách na preteky do zahraničia) a najznámejšími slovenskými športovcami. Jej oslnivá športová kariéra bola podrobne sledovaná vtedajšou dennou tlačou a vo filmových týždenníkoch Nástup. Po roku 1946 úspešná novinárka a redaktorka v Budapešti ( Tukor ). Narodila sa v Trenčíne. Otec Ján Ličko II., obchodník, matka Júlia (Juli) Ličková rodená Stiglitz. Jej sestry Alžbeta, Alis. a brat Robert. Jej snúbenec a neskorší manžel (1946)
Ličko Samuel, ev.a.v. senior vo Zvolene. Narodil sa 29.júla 1883 v Radvani nad Hronom. Študoval v Ban.Bystrici a v Prešove. Senior Zvolenského seniorátu, distrikt. presbyter, člen dištr. súdnej stolice, predseda sen. podporovne. Dozorca nad výučbou náboženstva na stredných školách. Bol predseda Sväzu evanjelickej mládeže na Slovensku a tajomník Spolku evanjelických kňazov na Slovensku. Predseda miestnej organizácie Republikánskej strany a člen zastupiteľstva a rady mesta Zvolena. Založil Potravné družstvo v Lieskovci. Bol kaplánom vo Zvolene, v Nyiregyháze, a farárom v Ľubietovej.
Ličková Antónia dr., sudca v Prievidzi. Narodila sa v Dechticiach. Študovala v Bratislave. Pôsobila u Generálneho finančného riaditeľstva v Bratislave a r.1931 nastúpila justičnú službu v Ban.Bystrici. Pôsobila v Trnave a od r.1935 v Prievidzi. Bola členom Jednoty vysokoškolsky vzdelaných žien, Sudcovského zväzu a nezištná pracovníčka miestnych dobročinných spolkov.
Ličko Július, komisár politickej správy v Prievidzi. Narodil sa r.1893 v Mereticiach. Študoval v Prešove, Spišskej Novej Vsi a právo v Košiciach. Zástupca Okresného náčelníka, referent Okresného úradu. Popredný činiteľ Matice Slovenskej, Slov.ligy, Okr.osvetového sboru, Pečlivosti o mládež a Ochranného spolku loveckého. Pôsobil v Lipt. Sv. Mikuláši, Starej Ľubovni, v Spišskej Novej Vsi a v Prešove.
STOLNÝ TENIS MAJSTRI ČSR – SLOVENSKÍ HRÁČI 1939 – 1945
Rok Štvorhra mužov Štvorhra žien
|
1927
|
Scher, Fleischmann (Rakúsko)
|
|
|
1929
|
Szabados, Barna (Maď.)
|
Mednyánská, Síposová (Maď.)
|
|
1930
|
Szabados, Barna (Maď.)
|
Mednyánská, Séposová (Maď.)
|
|
1932
|
|
|
|
1933
|
Hrankovič, Šimboch
(Ymca, ŠK Bratislava)
|
|
|
1934
|
Lénert, Wolf (Rakúsko)
|
Paulíková, Veselá (PTE Bratislava)
|
|
1935
|
|
|
|
1936
|
Váňa, Pivec (Praha)
|
Loydlová, Mejlonová (Sl.Prešov, Žilina)
|
|
1939
|
Puha, Kováč (MTE Bratislava)
|
|
|
1940
|
Puha, Kováč (MTE Bratislava)
|
|
|
1941
|
Štrebinger, Kollárik
(Piešťany, ŠK Baťovany)
|
|
|
1942
|
Tokár, Bořuta (ŠK Ružinov)
|
Adelsbergerová, Sergovitsová
(SV Dyn.Nobel Bratislava)
|
|
1943
|
Kollárik, JUDr. Fritz Lederer (OAP Bratislava)
|
Sergovitsová, Wipplerová
(SV Dyn.Nobel Bratislava)
|
|
1944
|
Marinko, Tokár (ŠK Bratislava)
|
Sergovitsová, Wipplerová
(SV Dyn.Nobel Bratislava)
|
|
1945
|
Kollárik, Türk
(Šimonovany, Handlová)
|
|
Vysvetlivky: Ján Esterházy, poslanec a predseda správnej rady bankového ústavu - Bratislavská prvá sporivá banka, úč. spol. Bratislava; Júlia Ličková rod. Stiglitz (Juliana, Juli); Sarlota (Sali, Charlotte) Stiglitz rodená Büchler); Valéria (1901-1958); BUCKLER, Joseph (Büchler), beloved husband of Tessie (nee Rothschild), devoted ... Tessie (Rothschild) Büchler was born in Germany on 10 October 1883...Descendants of Judel (Yudel) KNOPFLMACHER....
Rabbi David OPPENHEIM (b. 18 December 1816, d. 21 October 1876) married Johanna BELLAK (1825-1889), Rabbi Joachim Heinrich OPPENHEIM (b. 10 April 1848, d. 7 October 1917) married Ernestine KAUFMANN, David Ernst OPPENHEIM (b. 20 April 1881, d. 18 February 1943) married Amalie POLLAK (b. 1878), Johanna OPPENHEIM (b. 29 October 1896, d. 4 June 1982) married Sandor KUNSTADT (b. 9 September 1882, d. 24 February 1964), Gertrud KUNSTADT (b. 5 November 1918) married Joseph Buchler b. 25 August 1912, d. 1994), Thomas BUCHLER
...pozornosť si zasluhujú dva paragrafy, a to § 255 a § 256, ktoré v pôvodnom kontexte chýbali a boli doň presadené prezidentom Tisom. 82 Prostredníctvom nich mohol prezident udeliť jednotlivým židovským občanom úplnú alebo čiastočnú výnimku spod ustanovení kódexu. Väčšinou sa to týkalo pokrstených Židov. Presný počet udelených výnimiek je aj dnes nejasný. Príslušné žiadosti o výnimky s výkazom o žiadateľoch predkladal na rozhodnutie prezidentovi šéf jeho kancelárie Dr. Anton Neumann (práve u svojho krajana a známeho jeho otca Dr. Antona Neumanna úspešne osobne intervenoval v prospech Lúlie Ličkovej rod. Stiglitz s rodinou jej zať npor. Aladár Ondrejkovič). Prezident Jozef Tiso potom sám rozhodol o každej žiadosti a určil výšku dávky za úradný výkon. Podľa triezvych odhadov ich bolo do roku 1944 udelených asi 1000 a keďže sa vzťahovali aj na rodinných príslušníkov, chránili tak asi 5000 osôb. 83 Ešte pred vydaním kódexu sa začali šíriť správy o opatreniach proti Židom, medzi iným....
♫ Nessun Dorma ♫ Chorus of Hebrew Slaves
Ján Ličko Miramar
M.S.Radetzky
Ján Ličko II.Terst
Rodina Ličko 1930
aj Valeria Stiglitz
Štefanikova 33, Stiglitz
npor.A.Ondrejkovič
1.mies.100m kraul 1941-43
dir.Nár.Banky Rublík
Dočkali sa vďaky ??
Štefánikova 33 (9)
A. Ličková
Velvyslanec Maďar.
Plavkyňa Greta Ličková
Bomber Command
Maxmilán Politzer
Jozef Politzer
138 Squadron RAF
311 Squadron RAF
Trenč.Kukučínova 2
Stiglitz Bartolomej (Bernard)
Bez pl.nájomného
Bez platby nájomného
Malý register
Matrika Trenčín 1947
_____sarlt.stigl.umrtny_list_2.120906_231918_23.jpg)
Matrika omylom !?
Realit.k.majiteľ Hodálová
Poškodenie pozostalých
Zatajenie smrti v 1936
až 14 rokov po smrti
Ráz.Hodž.Prib.Štef.
Etikety firmy Stiglitz
Etikety firmy Stiglitz
85. výročie plaveckého športu na Slovensku
Po Bratislave, kde bolo registrovaných viac plaveckých klubov, sa zakladajú napr. TPK Trnavský plavecký klub plavci (Bakucz, Bernhard, Jankovič, Kovárik), PPK Piešťanský plavecký klub (Balážik, Vadrna, Komadel, Žlnayová), vznikli i v Banskej Bystrici (Psotkovci, Uhlíř), Trenčianskych Tepliciach, Banskej Štiavnici (Ballonová, Greta Ličková, Šereš, Ujcová), Vrútkach (Ruttkayovci, Sýkorovci ), Trenčíne ( Greta Ličková, Michal Šumichrast, Vlčanský, Klára Cihová Omilyaková), Prešove. Podmienky na plávanie sa napriek zlej hospodárskej situácii zlepšovali. V roku 1934 bola otvorená nová krytá plaváreň Eva v Piešťanoch, čo okrem Bratislavy umožnilo organizovať plavecký šport na celom Slovensku. V Bratislave bola jediná krytá plaváreň, staručký Grosling. Plávanie sa v mnohých kluboch stalo športom mladých. V rámci Slovenska boli bratislavskí plavci najlepší najmä z klubov SPK - (Buchta, Černý, Cinnerová, Freunová, Halušková, Hrušková, Jančina, Jarúšek, Lovyová, Sehring, Straka, Tezner), DSK (Gustl Gebhard, Fritz Manderla) a Bar-Kochba (Abeles, Baderle, Frucht, Heiling, Foldes, MUDr. Pavol Steiner). Ojedinele sa o prekvapenie postarali vidiecki plavci, najmä z Piešťan. V celoštátnom merítku okrem niektorých (hlavne Steiner a Freundová) slovenskí plavci zaostávali za českými plavcami hlavne z pražských klubov.
Táto situácia bola až do rozpadu Československa. Následne došlo k rozdeleniu plaveckého zväzu na český a slovenský. V období rokov 1939 - 1945 (počas 2. svetovej vojny) vytvorením samostatného Slovenska poklesla výkonnosť slovenského plavectva. Nástupom fašizmu južné oblasti Slovenska s Košicami v rokoch 1938-39 pripadli Maďarsku, židovské plavecké kluby zanikli, židovskí a českí plavci a funkcionári odišli zo Slovenska, niektorí slovenskí plavci boli na fronte, alebo v SNP (Npr. Michal Šumichrast).
Plavecké kluby tvorili:
Oddiel armádnych pretekárov OAP, Deutscher Schwimmklub DSK Bratislava, Slovenský plavecký klub SPK Bratislava, Maďarský klub PTE, PPK Piešťany, TPK Trnava, TTS Trenčín, ZŽ Trenčianske Teplice, Vrútky, ŠAC Banská Štiavnica. Slovenský plavecký zväz organizoval i v týchto rokoch zimné a letné Tel. Vých. Šport, 1 majstrovstvá Slovenska, plaveckú ligu a medzištátne stretnutia s Chorvátskom, Maďarskom, Nemeckou ríšou, Talianskym kráľovstvom atď. V roku 1946 sa znovu zakladá československý amatérsky plavecký zväz, ktorý sa opäť stáva členom FINA. V roku 1946 vyrovnáva Ľ. Komadel z Piešťan svetový rekord na 400 m prsia časom 5:43,8. Začleňovanie plaveckých klubov do JTO Sokol sa uskutočnilo v roku 1948. Na Olympijských hrách v Helsinkách v roku 1952 štartovali traja slovenskí plavci: Komadel, Bačík z Piešťan a Vladimír Skovajsa z Bratislavy. Komadel obsadil na 200 m prsia 8. miesto časom 2:38,8 čo bolo najlepšie umiestnenie slovenského plavca na OH.
Vnuk Alžbety Ondrejkovičovej (sestry Grety Ličkovej) je Michal Ondrejkovič. V rokoch 1998 - 2005 sa venoval športu judo. Bol členom klubu Slávia STU v Bratislave, v ktorom sa v sezóne 2003/2004 stal majstrom Slovenska v 1. lige Slovenského zväzu judo.
Ján Ličko Miramar
M.S.Radetzky
Ján Ličko II.Terst
Rodina Ličko 1930
aj Valeria Stiglitz
Štefanikova 33, Stiglitz
npor.A.Ondrejkovič
1.mies.100m kraul 1941-43
dir.Nár.Banky Rublík
Dočkali sa vďaky ??
Štefánikova 33 (9)
A. Ličková
Velvyslanec Maďar.
Plavkyňa Greta Ličková
Bomber Command
Maxmilán Politzer
Jozef Politzer
138 Squadron RAF
311 Squadron RAF
Trenč.Kukučínova 2
Stiglitz Bartolomej (Bernard)
Bez pl.nájomného
Bez platby nájomného
späť 
