JUDr. Martin Mičura

  - kresťanský politik, právnik, veľkostatkár *17.09.1883 Dlhé Pole okres Žilina †1946  Moskva. Otec Imrich Mičura, matka Mária Mičurová rodená Madajová. Manželka Kamila Fridrichovská po deviatich rokoch manželstva zomrela. Ich manželstvo bolo bezdetné. Študoval na gymnáziu v Žiline, Trenčíne, Rimavskej Sobote, na Právnickej akadémii v Bratislave, na Právnickej fakulte v Kluži a Berlíne.  V roku 1907 sa stal  Dr. politických vied, 1908  JUDr. V rokoch 1910-18 advokát v Bytči, bol tu hlavným organizátorom politického a kultúrneho života. V r.1918 vstúpil do čs. politiky. 1919-20 tekovský a nitriansky  župan, 1920-22 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave, 1923-31 president súdnej tabule v Košiciach, 1931-39 president Vrchného súdu a od 1939-45 (do júla) predseda Najvyššieho súdu v Bratislave. S priateľom Jankom Jesenským (manželka Anna Botto) bol príbuzensky spriaznený cez rodinu Ondrejkovič a Sandor. (Obvodný notár v Dlhom Poli Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole, bol manžel Anny Ondrejkovič). Ďalším s ktorým cez ňu nadobudol príbuzenský vzťah  bol pplk. delostrelectva Alojz Androvič (Androvich)* z 2. oddelenia Hlavného štábu  v Prahe. Praxoval s Jankom Jesenským v Bytči v advokátskej kancelárii svojho strýka Juraja Mičuru. Pod jeho vplyvom odolal maďarizácii. 

Počas štúdií v Kluži bol Dr. Martin Mičura popredný predstaviteľ tamojšieho spolku slovenských študentov. Tu dohodol spluprácu nielen s tamojšími predstaviteľmi študentov  slovanských národností v Uhorsku, ale aj s predstaviteľmi nemaďarských národností. Jednalo sa hlavne o predstaviteľov študentov Rumunskej národnosti. V Bytči mal blízko ku katolíckemu krídlu slovenského národného hnutia, bol člen župného zastupiteľstva a župnej rady.

Dr. Martin Mičura študoval o.i. na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne, kde študovali aj jeho príbuzní z rodiny Ondrejkovič. 

Po roku 1918 bolo politické postavenie Mičurovej skupiny významne posilnené sobášom Anny Ondrejkovičovej, dcéry (vnučky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza) najrozvetvenejšej notárskej rodiny Nitrianskej aj Trenčianskej župy Ondrejkovič (s neopomenuteľným vplyvom na najvyššie cirkevné kruhy) s Obvodným notárom Rudolfom Mičurom.

V roku 1918 bol člen SNR, signatár Martinskej deklarácie slov. národa 30.10.1918, podpredseda Slovenskej ľudovej strany, zakladal miestne SNR a Národné gardy v okolí Bytče (v radoch talianskych čs. légií sa zúčastnil bojov proti maďarským vojskám na Slovensku od 27.12.1918 do 15.10.1919 aj jeho príbuzný npor. čs. légií  Augustín Malár). Vo funkcii župana a ministra pomáhal budovať základy nového štátneho a samosprávneho aparátu, spoluzakladal PF UK a bol jej profesorom. Po vzniku ČSR pokračoval v spolupráci so slovenskými katolíkmi, v 1921 sa s HSĽS rozišiel.      

Vládna budova v Bratislave na Gondovej 2 v medzivojnovom období. Dr. Martin Mičura bol v rokoch 1920-22 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave. V podriadených miestach sa usiloval predovšetkým o previerky všetkých menovaných notárov. Mali viesť k zdemokratizovaniu administratívy a jej priblíženiu obyvateľstvu. Dôležité bolo i zrušenie magistrátov na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc a poštátnenie polície. Od začiatku pôsobenia vo funkcii ministra sa Mičura domáhal, aby bol v Bratislave zriadený cudzinecký úrad. Komunisti žiadali jeho odstúpenie ako jednu z požiadaviek generálneho štrajku v októbri a decembri roku 1920. Z radov jeho protivníkov vzišiel pokus o atentát, sprisahanie bolo odhalené. Išlo o sprisahancov Abdaya a Pirovicsa. Pred kráľovskou tabuľou v Budapešti vypovedali "... ich udal Jäger z pomsty, lebo Abday nevyhovel rozkazu Zväzu dvojitého kríža, aby zavraždil Dr. Martina Mičuru “. Predseda senátu nariadil tajné rokovanie a lekárske vyšetrenie obžalovaných, údajne boli choromyseľní.

Po dohode s vedením Čs.strany lidovej a z jeho podnetu sa 1925 postavil na čelo procesu usídlenia sa tejto strany na Slovensku. Na zjazde v Trenčianskych Tepliciach v júni 1927 sa konštituovala jej slovenská krajinská organizácia. Bol člen ÚV Čs. strany lidovej, predseda výkonného výboru jej slovenskej krajinskej organizácie. Bol zakladateľ jej tlačového orgánu Ľudová politika a určitý čas predseda jej masovej organizácie Zväzu ľudových zemedelcov. V programovom vyhlásení pred parlametnými voľbami v roku 1925 formuloval ideologické a politické princípy svojho hnutia (nazývaného Mičurovou stranou): kresťanský solidarizmus, slovanská a česko-slovenská vzájomnosť, spolupráca českých a slovenských katolíkov, ich pozitívna účasť na štátnom živote, nepodporovanie autonómie, podpora krajinskému zriadeniu a boj za hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky slovenského národa. Jeho strana nezískala na Slovensku väčší vplyv. Získal poslanecké kreslo za pomoci českej zložky strany. V júli 1945 Mičuru v Bratislave zatkli sovietske bezpečnostné orgány, zomrel vo väzení v Moskve. Bol akcionár viacerých účastinných spoločností, člen správnych rád cementární Ladce,

Lietavská Lúčka aj Baťových závodov na Slovensku. Po vzniku ČSR odkúpil od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo s ktorým sa dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza a Rottal. Prispieval do viacerých novín a časopisov. V rokoch 1925-39 bol poslanec NZ, 1943-45 podpredseda Štátnej rady Slovenskej republiky. Generál Jozef Turanec pri príležitosti vydávania svojej osoby zo zajatia v ZSSR na Slovensko neskôr oznámil, že keď si ho bola prevzať eskorta do väzenia, kričal na neho Dr. Mičura z okna väzenia ,, tu sme ". T.j. vtedy ešte bol nažive. Posledná stopa Martina Mičuru sa stráca v sovietskych gulagoch.                       

Služobný automobil Horch 830 BL mal pridelený president Najvyššieho súdu, bývalý minister, tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár fy Baťa, cementární Ladce a Lietavská Lúčka, jeho Excelencia Dr. Martin Mičura. Bol aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára II. Ondrejkoviča. Spolu s bratom Tiborom ich zobral autom Horch k účasti na slávnosti na Vyšehrade a v chráme Svatého Víta pri príležitosi tisíc rokov od smrti Svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti Svatováclavského milénia 28.septembra 1929.  

Pamätné zlaté medaily ktoré boli razené k výročiu Svatováclavského milénia dňa 28.septembra 1929. Pri tejto príležitosti bola v Prahe prvý krát verejne vystavená Svatováclavská koruna.

Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa s ním a často súkromne aj služobne stretávali prezident ČSR T.G.Masaryk a jeho deti, osobitne presidentka ČsČK Dr. Alica Masaryková Ján Masaryk. Jeho priateľmi boli Dr. Janko Jesenský, kolega prof. JUDr. Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr. Markovič, rodina Ondrejkovič, atď. JUDr. Martin Mičura spoluzakladal štát aj Právnicku fakultu UK. Ako externý docent na Právnickej fakulte v Bratislave podporoval nemajetných študentov (jeden z nich bol napríklad MUDr. Štefan Jehlár kúpeľný lekár v Bojniciach) a bol členom dobročinných organizácií. Podľa neoficiálnej informácie spred roku 1939 od jeho príbuzných bola Dr. Alica Masaryková jeho snúbenica.

Noviny Slovenská Pravda z dňa 17.07.1932. Duševná bieda. Aké pomery sú v Jedľových Kostolanoch. Cesty stáda bez pastiera nie sú označené. Gazda, ktorý má v maštali asi 6 kusov dobytka a je vlastníkom pol chotára pozemkov, stal sa predsedom komunistickej strany v mieste a že devy sa nevydajú prv, kým neobdarujú  vyvolených 2-3 nemanželskými dietkami. Mohol by niekto namietať: veď v obci je katolícky farár a sedem štátnych učiteľských síl. Farár a učitelia sú mičuráci. Skutočnosť je príznačná pre českú Lidovú stranu, ktorá tvrdí o sebe, že je ochrankyňou katolicizmu v štáte ! Hlas niekoľkých svedomitých občanov odznel, ako hlas volajúci na púšti. Ide o tri kvietky mičuráckych »vlastencov«. Michal Možáry, správca štátnej ľudovej školy (pozn. autora: v r.1927 školu navštívil a poskytol je finančnú pomoc prezident T.G.Masaryk) v Jedľových Kostolanoch, je švagor Turayho, námestníka školského inšpektora a l. podstarostu za mičurákov v Zlatých Moravciach. Okresný náčelník zlatomoravecký dr. Ondrejkovič„ je švagrom dr. Martina Mičuru (pozn. autora - nezakladá sa na pravde, Okresný náčelnik v Zlatých Moravciach Dr. Aladár I. Ondrejkovič bol švagrom pána Rudolfa Mičuru, Obvodného notára v Dlhom Poli). Týchto troch ľudí viaže niť priateľstva. Dr. Ondrejkovič bol pred pár rokmi a to ešte bez toho *dr* obvodným notárom v Jedľových Kostolanoch (pozn. autora: nezakladá sa to na pravde, v obci Jedľové Kostoľany bol Obvodným notárom Vojtech Ondrejkovič jeho brat, syn Obvodného notára v Dolných Držkovciach a Šimonovanoch), kým Turay so svojím »y* na konci podpisu účinkoval tam ako učiteľ. Správca napr. rozišiel sa s paňou. Mal auto a teraz sa vozí na bicykli. O koľko je lepšie, keď je v obci cirkevná ľudová škola ! (-kt-) .

Svatováclavská koruna dňa 28.septembra 1929. Vľavo primátor Prahy JUDr. Karel Baxa, budúci príbuzný Alžbety Ličkovej a jej manžela pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, tým aj JUDr. Martina Mičuru. Tak chcel osud, o šesť rokov neskôr ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič slúžil v Dragúnskom pluku 8 "Knížete Václava Svatého".  

Slovenská všeobecná úverová banka so sídlom v Bratislave bola založená v roku 1921 ako právny nástupca Maďarskej všeobecnej úverovej banky. Po krátkom období rozmachu v dvadsiatich rokoch, kedy sa podieľala na financovaní rôznych domácich a zahraničných podnikov a bánk, v roku 1930 väčšinu jej akcií preberá Banka československých légií. Po roku 1939 nastáva úpadok banky odlivom českého a maďarského kapitálu. Medzi významných predstaviteľov banky patrili Fedor Houdek *5.01.1877 Ružomberok  †26.02.1953 Bratislava, Anton Mederly, Dr. Martin Mičura. V roku 1941 sa začala jej likvidácia, ktorá sa skončila až v roku 1950. V archíve sa nachádza písomná registratúra v rozsahu 10 bm.

Americko-slovenská banka, založená v roku 1920 americkým bankárom slovenského pôvodu Michalom Bosákom, ktorého podpis sa nachádza na desať dolárovej bankovke z roku 1907.

Uskutočňovala najmä prevody finančných prostriedkov amerických Slovákov do Československa. Okrem Michala Bosáka medzi jej významných predstaviteľov patrili Pavel Blaho, JUDr. Martin Mičura, Ľudovít Okánik. Z jej písomnej registratúry sa zachovalo iba málo písomností.;  

Budova na Dunajskej a Groslingovej ulici v Bratislave, ktorú postavila a ktorej majiteľom bola Slovenská liga. Jedným z jej zakladajúcich členov bol JUDr. Martin Mičura. Po roku 1918 bola jej kolektívnym členom npr. aj Živnostenská banka Praha.

Vpravo spolutvorca Malej Dohody a prezident Spoločnosti národov v Ženeve Nicolae Titulescu. Prezident T.G. Masaryk, minister zahraničných vecí Dr. Eduard Beneš a Jan Masaryk. Dr. Martin Mičura nadobudol vzťah k rumunskej politike a jej budúcej medzivojnovej elite už počas štúdií práva v Kluji. Dňa 29.10.1936 cestoval Veľkou Bytčou železnicou do Prahy na štátnu návštevu k prezidentovi Dr. Benešovi kráľ  Carol II. Rumunský.
 
 
Kráľ Carol II. Rumunský v doprovode prezidenta Dr. Eduarda Beneša v Bratislave 1.10.1936 s vojenským veliteľským automobilom Praga AV pri prehliadke Dragúnskeho pluku 11. V pluku slúžil aj príbuzný Dr. Martina Mičuru ppor. jazd. Aladár II. Ondrejkovič, ktorý sa tiež zúčastnil slávnostného défilé pluku.
 
 
Traja ministri zahraničných vecí malodohodových štátov, ktorých porady v Bratislave v roku 1936 boli sledované so záujmom celou Európou. Zľava: zahraničný minister Juhoslovanského kráľovstva Michal Stojadinovič, zahraničný minister Československej republiky Kamil Krofta a zahraničný minister Rumunského kráľovstva Victor Antonescu.
 
 
Renesančný kaštieľ v obci Súľov-Hradná. Rozkvet mal keď patril Márii Madocsányi, manželke župana Trenčianskej stolice Pavla Madocsányi (blízkeho príbuzného rodiny Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza). Konali sa tu hostiny, hostia prichádzali až z Budapešti. Pred kaštieľom bol rybník s fontánou, rybami a vodnými rastlinami. V roku 1931 ho zrušili, zostal po ňom močiar. Pani Madocsányi zomrela 1894 vo veku 76 rokov. Kaštieľ kúpil pán Vincent Mičura. Opravil ho a niektoré múry  zbúral. V roku 1937 od pána Mičuru kaštieľ po častiach odkúpili.                                                                                    
 
JUDr. M. Mičura, ako prívrženec vzájomnosti zmierňoval protikatolícke vplyvy. Spolupracoval s kresťanskými katolíkmi. V českom parlamente boli vtedy pri moci protikatolícke živly, silou mocou chceli Rím súdiť a odsúdiť. Zavádzali mnohé proticirkevné opatrenia. JUDr. Mičura sa s predstaviteľmi Šrámkovej Lidovej strany pričinili o to, že sa protikatolícke vplyvy zmiernili a zabránili ešte drastickejším zásahom. JUDr. Mičura bol predovšetkým právnik. Politika mu nebola cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie cieľa, ktorým bolo zlepšenie sociálneho postavenia slovenského ľudu a jeho emancipácia. V 30. rokoch  v strane vznikali spory o nový program vo vzťahu k Slovensku. Presadzoval líniu šéfa strany Msgre ThDr. Jana Šrámka vrátane politiky obrany demokracie a republiky pred hroziacim fašistickým nebezpečenstvom.
 
 
Predseda Čs. strany Lidové Msgre ThDr. Jan Šrámek od r.1921 do r.1938 s výnimkou druhej vlády Jana Černého minister vo všetkých vládach. Predseda Exilovej vlády v Londýne (1940-1945). V r.1945 námestok predsedu vlády. V marci 1948 sa pokúsil s Františkom Hálom (tajomník Československé strany Lidové a býv. minister pôšt) emigrovať. Hála aj Šrámek dožili život v nezákonnej internácii, mimo inej v Novej Ríši, v Brne, vo väzení Valdice a nakoniec na zámečku v Roželově. Jan Šrámek zomrel v r.1956 v pražskej nemocnici na Bulovce, kde bol hospitalizovaný pod fiktívnym menom Josef Císař.   

Remonty pre pluk preberal prevažne vtedajší ppor. jazd. Aladár Ondrejkovič hlavne vo vojenskom žrebčinci v Motešiciach, ktorému šéfoval ing. Antonín Lokvenc, ktorého dcéra bola známa herečka Magda Lokvencová - Husáková a ktorého zať bol Dr. Gustáv Husák, budúci prezident ČSSR. Predtým sa stal komunista a významný činiteľ SNP. Ako študent práva býval v Bratislave na katolíckom internáte Svoradov. Pracoval v akademickom spolku "Právnik" . Ján Mikula bol podpredsedom, sociálny demokrat Anton Rašla, neskorší generál a prokurátor Národného súdu bol sociálny referent, Gustav Husák tajomník a Jozef Kirschbaum knihovník.      

Z niektorých rokovaní v Bytči od jesene 1938. V septembri rokovalo obecné zastupiteľstvo, ktoré sa  uznieslo na príspevku pre jubilejný fond obrany štátu vo výške 5000 Kč z rozpočtu na rok 1939.

Rokovanie obecného zastupiteľstva 05.09.1938 v Bytči pod vedením starostu Dr. Martina Mičuru. Referent Jozef Kroupa, notár. Prítomní Michal Fundárek, Leopold Deutch, Jozef Arleth, Emil Lerch, Štefan Adamík, Štefan Bíroš, František Pokorný, Ľudovít Horanský, Peter Rehák, Mikuláš Skotnický, Štefan Ďurný, Mikuláš Fundárek, Dr. Ľudovít Holtzman, Ladislav Russ, Žigmund Kohn, Karol Barcalík. Uzniesli sa o. i. pre železné zásoby a to mäsové konzervy vyčleniť sumu 50 tisíc Kč.

Zasadanie mestskej rady v Bytči 29.10.1938, prítomný ako jej predseda Dr. Martin Mičura. Jednanie začalo slávnostným prejavom starostu obce k výročiu Martinskej deklarácie 30.10.1918. Súčasťou prejavu boli o.i. návrhy:

  1. ponechať pomenovanie námestia v Bytči Masarykovo námestie
  2. premenovať doterajšiu Štefánikovú ulicu na ulicu Andreja Hlinku, v časti pred meštianskou školou sa nachádzalo námestie, ktoré nieslo tiež meno M. R. Štefánika.  

Slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva v Bytči dňa 29.01.1939 sa konalo vo veľkej sále Katolíckeho domu. Prítomní boli Dr. Jozef Tiso, starosta Dr. Martin Mičura, vedúci notár a členovia Michal Fundárek, Štefan Bíroš, Dr. Františk Vorlíček, Jozef Čmár, Dr. Dušan Pokorný, Pavel Václavík, Štefan Adamík, Emil Relch, Ľudovít Horanský, Peter Rehák, Mikuláš Skotnický, Anton Březinský, Jozef Tiso (menovec predsedu vlády), Ďurný, Mikuláš Fundárek, Dr. Ľudovít Holtzman, Jozef Arleth, Ferdinad Adamík, Ladislav Russ, Jozef Skotnický, Ferdinand Lipscher, Alexander Goldstein, Žigmund Kohn, Rudolf Hološa, Karol Barcalík, Ján Kamas, Jozef Novotný, Jozef Šamánek, hostia: Jozef Fundárek, Tido Jozef Gašpar, Peter Prídavok a ďalší pozvaní. 

Mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva v Bytči 15.mája 1939. Ako predsedajúci starosta Dr. M. Mičura. Na programe bolo zloženie prísahy vernosti Slovenskému štátu. Na zasadnutí bol prítomný Štefan Komár ako zástupca okresného úradu. Starosta obce Dr. Martin Mičura bol menovaný predsedom Najvyššieho súdu Slovenského štátu. Starosta preložil plány od autora Milana Michala Harminca na úpravu kostola sv. Barbory na cintoríne v Bytči. Stavebná komisia pozostávala z členov Štefan Adamík, Štefan Jánošík, Mikuláš Fundárek, Emil Lerch, Štefan Ďurný. Prerokovali reguláciu potoka Petrovičky, stavbu Okresného domu, stavbu meštianskej školy, vydláždenie a kanalizáciu námestia, úpravu časti mesta zvanej kolónia kanalizáciou, asfaltovanie Pribinovej ulice, reguláciu východných častí mesta.

Po vyhlásení autonómie, koncom októbra JUDr. Mičura vystúpil z parlamentného klubu Čs.strany lidovej a vstúpil do klubu HSĽS. Ľudáci ho ale z politického života odstavili. Udržiaval styky s predstaviteľmi bývalých vládnych strán i s reprezentantmi tzv. umiernených ľudákov. Zúčastňoval sa na ich pokusoch o vypracovanie programu na obdobie po skončení vojny. 

Vďaka JUDr. Mičurovi a JUDr. Karvašovi sa zhromažďovali v rukách podzemného hnutia nielen dôležité informácie z oblasti súdnictva, priemyslu a finančníctva, ale uvedení pristúpili ku konkrétnym krokom eliminovania podpory slovenského hospodárstva nemeckému vojnovému úsiliu a  vytvárali hospodárske, vojenské a  politické predpoklady pre uskutočnenie ozbrojeného povstania na Slovensku. Aj Cukorspol existoval v rámci Karvašom riadeného Najvyššieho úradu pre zásobovanie a vo veci ciest do zahraničia sa riešili akékoľvek problémy v spojení s ing. Jánom Országhom.

Dr. Aladár Ondrejkovič na snímke v prvom rade tretí zľava, vedľa vpravo akad. maliar Štefan Polkoráb, ôsmy spisovateľ a akad. maliar Janko Alexy. Druhá slečna a tretia dáma sprava vedľa seba na snímke sú dcéry Okresného náčelníka v Bratislave Dr. Ondrejkoviča Kamila, študentka a Gizela, stredoškolská profesorka.

Janko Alexy 1928, SNG.

V júni 1943 na porade  za účasti Ursínyho, Sidora, Zaťku, Sokola, Čarnogurského dospeli k záveru, ža Slovensko oslobodia vojská západných veľmocí, ktoré sem preniknú cez Balkán a že na Slovensku bude treba vytvoriť novú vládu na čele s JUDr. Martinom Mičurom. Osvojil si názor a pracoval na tom, aby Slovensko vystúpenie zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou koordinovalo zo svojimi spojencami RumunskomBulharskom.

Napriek protestom verejnosti v roku 2008 zbúraná Mičurova vila v Bytči. Prof. Dr. Martin Mičura si ju postavil v roku 1919. Na jeho objednávku ju projektoval  architekt  Milan Michal Harminc. Dňa 13.augusta 1943 tu bolo prijaté Šrobárovo memorandum (Mičurovo ?). Vila bola zbúraná napriek protestom obyvateľov Bytče na jar roku 2008. Tu publikované fotografie vily  JUDr. Martina Mičuru s láskavým povolením pána Susolíka.   JUDr. Mičura dal v Bytči zregulovať potok, povrchovú kanalizáciu, dlažbu námestia a hlavnej ulice až po most. Dal do poriadku kostol, dal postaviť vežu, zvonicu, faru, mestský dom, zbrojnicu. Milan Michal Harminc  v Martine roku 1908 postavil secesnú vilu, jej objednávateľom bol Dr. J. Kohút.

Venoval sa aj rodisku. Priateľ Andrej Cvinček, kanonik píše ,, Dr. Martin Mičura patrí medzi tých katolíkov, ktorí náboženským presvedčením a cirkevnými znalosťami zahanbujú i mnohých doktorov teológie ". Aj rodné Dlhé Pole chcel pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Vymohol peňažné prostriedky na výstavbu hradskej z Dlhého Poľa do Svederníka, aj na zväčšenie, prestavbu a renováciu kostola (1926). Ako patrón kostola prispel značnou sumou. Vymohol subvencie na modernú 12-triednu školu, na 2-triednu školu na Hlaváčovej, na reguláciu rieky, na požiarnu zbrojnicu, do obce pozval rádové sestry Svätého kríža, učiteľky ktoré tu pôsobili v rokoch 1934-50.

Začiatkom augusta 1943 sa vo vile JUDr. Martina Mičuru v Bytči konala porada za účasti Šrobára, prof. Karvaša, Zaťku, Sokola,  na ktorej sa konštituovala odbojová skupina a na ktorej prijali memorandum (nazývané tiež Memorandum 5 bývalých ministrov), adresované exilovému prezidentovi Benešovi do Londýna. Navrhovali v ňom zriadenie Ústredného NV, ktorý ku koncu vojny prevezme na Slovensku moc a zabezpečí, aby sa krajina vyhla anarchii a prispeje k obnoveniu ČSR pri zabezpečení svojbytnosti slovenského národa a rovnoprávnosti s českým národom v spoločnom štáte. Práce skupiny sa navonok nezúčastňoval po vymenovaní za člena Štátnej rady. Svojmu priateľovi  JUDr. Imrichovi Karvašovi podpisoval  splnomocnenie na  presun financií a strategických zásob pre povstanie do Banskej Bystrice.  

 JUDr. Martin Mičura Tekovsko-nitriansky župan   Symbolický náhrobný kameň prezidenta Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Martina Mičuru na Martinskom cintoríne v Bratislave, kde sú uložené urny príslušníkov rodiny JUDr. Milan Mičura Malar Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová. 

Z príslušníkov buržoáznej opozície najdôležitejšie miesto v Slovenskej republike zastával  Dr. Imrich Karvaš (Prof. JUDr. Imrich Karvaš *25.02.1903 Varšany, dnes Kalinčiakovo, Levice †20.02.1981 Bratislava) netajil, že nie je ľudák, že má ženu Češku a je čechoslovák. Mal v rukách finančnú politiku štátu, ako predseda  N Ú Z - (Najvyšší úrad pre zásobovanie)  riadil celé hospodárstvo Slovenskej republiky, ako predseda  D O V U S - (Dovoz a vývoz) celý zahraničný obchod. Fakticky bol členom vlády,  pravidelne zúčastňoval ministerskej rady. JUDr. Martin Mičura mal  v rukách  súdnictvo a  pravidelne sa zúčastňoval zasadania štátnej rady. 

Martin Mičura a Imrich Karvaš do Banskej Bystrice, centra povstania, predisponovali finančné  prostriedky vo výške troch miliárd korún a zásoby  z bezpečnostných dôvodov, vzhľadom na vojnovú situáciu. Študenti poznali profesorov Mičuru a Karvaša na univerzite ako čechoslovákov - lidáka a agrárnika

Profesori  Mičura a  Karvaš sa stýkali s Dr. Gejzom Medrickým, ministrom hospodárstva. Ich spojenec bol aj Dr. Ing. Peter Zaťko,  poslanec Slovenského snemu, generálny tajomník "Zväzu priemyslu", pravá ruka prof. Karvaša a spolupodpisovateľ  Vianočnej dohody  z  roku 1943 o príprave povstania. Slovensko bolo okrem Švajčiarska jediným štátom v Európe, kde nezaviedli prídelový systém na potraviny. Na niektoré potraviny vláda určila maximálne ceny. V roku 1942 generálny tajomník švajčiarskeho cudzineckého ruchu, keď bol na Slovensku na dvojtýždennej návšteve sa zmienil pozitívne o slovenskom hospodárstve riadenom Karvašom.

Spolupracoval proti Nemeckej ríši tiež s Rudolfom Fraštackým. Zo zahraničím udržoval kontakty aj prostredníctvom konzula Švajčiarskej konfederácie na Slovensku, ktorým bol Hans Keller (*19. August 1908 in Zürich; † 14. Dezember 1999 in Bern) a prostredníctvom generálneho konzula a šéfa Švajčiarskej obchodnej misie, ktorým bol Max Grässli *04.03.1902  †29.06.1985, Dr.iur.diplomat. Priamo vo Švajčiarsku sa na činnosti sa podielal veliteľ S.R. plukovník Passy. S diplomatmi Švajčiarskej konfederácie v Bratislave často jednal (tiež oficiálne) aj Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič. Dr. Martin Mičura akcionár cementární Ladce a Lietavská Lúčka mal podstatný vplyv na vývoz množstva cementu do Švajčiarskej konfederácie napriek námietkam Nemeckej ríše a jej eminentnému záujmu o túto strategickú komoditu.

Vchod do bývalých závodov Baťa Borovo v Slavónii v kráľovstve Juhoslávia okolo roku 1936. Jednotlivé závody koncernu Baťa v rôzných krajiných medzi sebou spolupracovali podľa možnosti aj v rokoch 1939-1945. Najväčším účastinárom slovenskej časti firmy Baťa bol v rokoch 1939-1945 Dr. Martin Mičura. Jeho postavenie v správnej rade bolo zároveň rozhodujúce. Pamätníci npr. ing. Janíček bývalý Mladý muž  spomína na jeho príchody v r. 1943 do Partizánskeho na automobile Horch so šoférom na zasadanie správnej rady. Pamätá si naňho, ako na impozantného vysokého staršieho pána vo fraku s cylindrom a cigarou. Len on a dôstojník Wehrmachtu preberejúci pre OKW vojenskú obuv mohol v závode fajčiť. Ešte dnes spomína si naň aj bývalý minister ing. Dezider Goga, v tom čase pracoval v modelárni. Pamätá si číslo topánok 12, keď preň vystrihoval  zvršky.

Z roku 1936 je snímka porady ministrov zahraničných vecí štátov Malej Dohody v hoteli Carlton v Bratislave. Okrem ministrov zahraničných vecí Kamila Kroftu, Victora Antonesca a Michala Stojadinoviča sa jej zúčastnil aj ministerský predseda Milan Hodža. V tejto súvislosti sa zúčastnené strany pokúsili poprieť neoficiálne správy, že zo strany princa Pavla, Juhoslovanského regenta dochádza od zavraždenia kráľa Alexandra I. k rozvolňovaniu Malej Dohody. Neskorší sled udalostí potvrdil, že práve za regentstva princa Pavla bolo úzke vedenie kráľovstva Juhoslávia destabilizujúci faktor štátov Malej Dohody svojou postupnou zmenou politickej a hospodárskej orientácie na Nemecko.

Po 14. marci 1939 JUDr. Jozef Kirschbaum a Ľudáci si začali organizovať činnosť nového štátu, JUDr. Anton Rašla pracoval na vojenskej prokuratúre, Dr. Gustav Husák bol iba koncipient  u  advokáta. V roku 1941 sa v  Bratislave vytvoril " Zväz špeditérov - dopravcov na Slovensku ". Za bývalej ČSR bolo na Slovensku päť špeditérskych firiem - všetko českých. Tie po zriadení Protektorátu Čechy a Morava prevzali ríšski Nemci, takže riadili aj novovzniknutý  Zväz špeditérov - dopravcov na Slovensku. Začiatkom roku 1942 potrebovali pre Zväz špeditérov tajomníka. Žiadosť o prijatie si podal aj Dr. Gustav Husák, nemčinu ovládal. Sekretariát Hlinkovej ľudovej strany ho známeho ako komunistu neodporučil, preto predložil žiadosť svojmu známemu  JUDr. Jánovi Mikulovi. Ten ho ako priateľa odporučil a Dr. Gustav Husák dostal toto miesto až do vyhlásenia povstania v auguste roku 1944.         

Dr. Jozef  Šoltés vystupoval verejne a v akademických spolkoch ako sociálndemokrat. Údajne bol  priateľ  Dr. Gustáva Husáka   i JUDr. Jána  Mikulu.  V  Nitre sa zosadením  riaditeľa  sladovne (bol židovskej národnosti) uvoľnilo miesto. Na jeho miesto nastúpil  Dr. Jozef Šoltés. Mal k dispozícii vilu, auto a osobného šoféra. Ako riaditeľ sladovne počas piatich rokov Slovenskej republiky vyvážal slovenský slad  do nemeckých pivovarov.

JUDr. Ján Mikula bol predseda Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovní.

Vo Zväze vzájomných roľníckych pokladníc pôsobil agrárnik  Ján  Ursíny  *11.10.1896 Rakša †08.01.1972 Rakša, politik, cirkevný hodnostár musel z nich odísť, nahradil ho v roku 1939 (roľník z Nedanovce) poslanec za HSĽS Teodor  Turček a počas  2. Svetovej vojny  hospodáril  v  Turci  na  veľkostatku Rakša. Ale jeho bývalý kolega JUDr. Jozef  Lettrich  mal  dobre  známu  a  zavedenú  advokátsku kanceláriu  v  Bratislave,  ako  advokát  Zväzu  hospodárskych  družstiev.

Šéfredaktor "Budovateľa", časopisu vydávaného a financovaného Baťovými závodmi na Slovensku, bol Ladislav Novomeský. Vzhľadom na postavenie Dr. Martina Mičuru vo firme Baťa ú.s. mal práve on konečné slovo pri vymenovaní Novomestského na túto funkciu.

V septembri 1941 sa Dr. Vojtech Tuka  s členmi Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, ktoré de facto obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenia. Tie sa v praxi rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam a právnickym osobám, čo v roku 1943 Najvyšší správny súd pod vedením JUDr. Martina Mičuru označil za protiprávne a neplatné, čo však už bolo pre mnohých neskoro. Deportovaných 2/3 slovenských Židov bolo mimo krajiny a veľká časť z nich už pravdepodobne nežila.

doc. ing. PHDr. Milan Karvaš

JUDr. Martin Mičura očakával v r. 1945 oslobodenie Sovietskou armádou bez obáv o vlastnú bezpečnosť. V septembri  ho z nemocnice odvliekli orgány NKVD do ZSSR. Rodina mala údajne posledné správy o ňom aj od generála Karla Klapálka - veliteľa na východnom fronte. Vraj ho našiel ho v zlom povestnom tábore Ľublanka, s odrezanými nohami, pretože trpel cukrovkou vo vysokom štádiu. To je posledná vedomosť o ňom.

Dcéra npor. jazd. Pavla Štefánika, vnučka verejného notára Dr. Ladislava Štefánika (brata generála M. R. Štefánika), neter Dr. Alexandra Lušteka a praneter generála M.R.Štefánika pani Tamara Dudášová rodená Štefániková 25. júla 2015 v Košariskách. Toho dňa sa tu slávnostne pripomenlo 135. výročie narodenia generála M. R. Štefánika. Otec, starý otec, aj strýko pani Tamary boli priateľmi rodiny Ondrejkovič aj Turba. Npor. jazd. Pavel Štefánik bol veliteľ technickej eskadróny slovenskej Zaisťovacej divízie na Východnom fronte a následne dôstojník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Bol dvakrát ranený v bojoch pri Dukle.

Literatúra: Pamätnica Dr. Martina Mičuru. Ba 1933 ; Kramer. J.: Slovenské autonomistické hnutie 1918-29. Ba 1962, s.303 - 304; Dejiny Slovenska 5. Ba 1985, s.59,61,62, 129; Trapl, M.: Československá strana lidová na Slovensku v letech 1925-38. Historický časopis, 46, 1988, č.3, s. 480 - 484; biografické články : Národný denník, 12, 19.09.1933, s.1; Ľudová politika, 9, 17.09.1933, s.1 a 4. Československo. Biografie, Serie 5, 18.01.1937; SNS 2, s.356; RLS, s.215; ES 1 s.449; 3,s.573; ESNP, s.311, 543; MČSE 4, s.233; Archív BiO MS (dotazník 1935, životopis). Encyklopédia Slovenska A - Z ;

Dielo : Rovnaké práva pre Slovensko. Ba 1933. 

Dr. Mičura bol osobnosťou s kresťansko-sociálnym cítením. Celý politický život prežil ako aktívny katolícky politik. Pomáhal kde sa dalo. Bola to nevšedná politická osobnosť svojej doby, ktorá si aj dnes zaslúži našu pozornosť.

Podpredseda štátnej rady v Bratislave v r.1943

Tohto roku si pripomíname 125. výročie narodenia právnika a kresťanského politika prof. Dr. Martina Mičuru z Dlhého Poľa. Medzi tvorcami a ochrancami slovenských kresťanských tradícií v období medzi dvoma svetovými vojnami mu patrí čestné miesto.

Autor úprimne ďakuje pracovníkom Švajčiarskej diplomatickej misie v Bratislave za poskytnutie kópií literatúry v ktorej opisuje generálny konzul Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Max Grässli svoje pôsobenie medzi rokmi 1939-45 v Bratislave. 

Vysvetlivky: Ján Jesenský statkár, predseda výboru sporiteľne v Turč. Sv. Martine, odbočka Vrútky. Podľa  neoverenej výpovede nebohého pplk. tank. v. v. Aladára  II. Ondrejkoviča, príbuzného Dr. Martina Mičuru, bola Dr. Alica Masaryková (*02.05.1879 Wien † 05.11.1966 Chicago) snúbenica Dr. Martina Mičuru.  Tibor Jesenský - hlavný radca verejnej a vnútornej správy a vládny komisár v Mestskej sporiteľni Žilina. Kotva Import-Export Bratislava Moysesova ul. č.10, riaditeľ A. Štván (Slovenská úč. spol. Šimonovany). *pplk. pech. Alojz Androvič pochádzal z rodiny Hlavného slúžneho v Púchove Alexandra Androvicha popredného predstaviteľa Slovákov v Uhorsku ; podpredseda krajinského vedenia Čs. strany lidovej strany bol  JUDr. Ladislav Nádašy-Jégé ml. ; (V-101 Sergej), neskôr AV-6045 (Karger)  Dr. Valerij Vilinskij (šéf kabinetu  Dr. Ivana Pietora, ministra dopravy 1946-48) ;  Syn notára vo Varšanoch okres Levice a priateľ rodín Ondrejkovič a Mičura bol aj guvernér Národnej banky Dr. Imrich Karvaš ; Anton Pavol gróf Esterházy panstvo kaštiel\' Bytča prenajal v roku 1861 Leopoldovi Popperovi. Jeho predok Mikuláš Esterházy sa 21.07.1624 druhýkrát oženil s Kristínou Nyári de Bedeg, vdovou po Imrichovi Thurzo, ktorá zomrela po pôrode 17.02.1641. Jej úmrtím získal Mikuláš Esterházy správu nad bytčianskym komposesorátom rodu Thurzo ;

Poznámky:  Ferenc I. Sandor de Szlavnicza jeho manželka baroness Katharina von  Rottal (jej rodičia boli Johann Jacob von Rottal †1622 a Mária Felicia Thurzo de Bethlenfalva 1638) ; Obvodný notár Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole †02.04.1951 Dlhé Pole, bol dňa 08.07.1911 svedkom na svadbe Dr. Martina Mičuru ; Do roku 1918 bol Dr. Martin Mičura aj čenom zastupiteľstva Trenčianskej župy ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malárová *1926 †1992 ; Dedičské konanie a následný súd súvisiaci s pozostalosťou po Jánošovi grófovi Pálffy pojednával JUDr. Martin Mičura do r.1929 ; rodák z Dlhého Poľa Štefan Haššík, poslanec, nitiansky župan bol predseda Družstva Slovenského ľud. divadla v Nitre ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 (medzi rokmi 1939-44 slúžil por. aut. Anton Fábry s priateľom a kolegom por. jazd. od jari 1944 npor. aut. zál. Aladárom II. Ondrejkovičom v Automobilnom prápore 1) Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ;

Iné zdroje : minister fin. m.s. ing. Miroslav Maxon ; Lady Gizelle Kerney ; p. Sidónia Hutárová Haššíková r.1999 ; Marián Tkáč archív NBS ; historik Jozef Jablonický ; doc. PhDr. Milan Karvaš ; noviny Slovenská Pravda zo dňa 17.07.1932 ; Slovenská televízia STV 2 ; vyslanec Švajčiarskej konfederácie v Bratislave Max Grässli ; JUDr. Ján Mikula  " Povstanie s legendou " ; ing. Janíček ; minister  m.s. ing. Dezider  Goga ; p. Elenka Žúborová rod. Fraštacká  ; redaktor Alexander Bachnár ; Ataché von Swiss Konfederation in Bratislava Kans Keller ; redaktor Juraj Fuchs ;  Správca učiteľ v. v. Štefan II. Ondrejkovič ; Národné noviny 03.08.1928/1 ; Národné noviny Volume: 1933, Issue: 08.12.1933 ; Mikuš, Jozef A. 1998 (1) ; arcibiskup Ján Sokol 19.01.2001 Bratislava ;  Ján Chryzostom kardinál Korec 19.01.2001 ;

♫ Jarmila Novotná (Soprano): Ach, Synku (Folk Song) ; Peter Víťazoslav Rovnianek : Zápisky zaživa pochovaného zaživa (I ...) ;     

 

Spoluzakladateľ Dr.Martin Mičura a profesor UK

Právnicka fakulta UK

Vedúca účasť v odboji 1943-45

Najv.súd president

Dr.Aladár Ondrejkovič a Dr.Martin Mičura

Zlatá kniha Slovenska 1928

presidentka Čs.Č.k.

Alica Masaryková

Dr. Alice Masaryková

Alice Masaryková

Na Bradle

Dr.M.Mičura a TGM.

Druhý sprava str.102

Zl.kniha str.222

Zl.kniha str.223

Zl.kniha str.224

Zl.kniha str.225

VÚB Martin Mičura

M.Mičura a T.G.M.

Svatý Václav 1929

Primátor Dr.Karel Baxa

Svatý Václav Milenium

V katedrále Sv.Víta

Svatý Václav 1929

Dr.Martin Mičura

Milenium 1929

Dr.Martin Mičura

Milenium 1929

Hlavého mesta Prahy

Primátor Karel Baxa

Krajinský prezident

T.G.M, ThDr.Šrámek

Aj Dr.Martin Mičura

President Naj.súdu

Baťa vilky v Borove

President Najvyšš.súdu

Dr.Martin Mičura

Praha Stará radnica 1936

Dr.Karel Baxa Praha

Vyslanec H.E.Ludin

Mičurova vila 2007

Mičurova vila Bytča

Nepriateľ M. Mičura ?

Búranie Mičurovej vily

Mičurova vila 2008

Juraj Mičura

- národný dejateľ, právnik (narodený  18.11.1851 Dlhé Pole, okres  Žilina - zomrel 22.3.1919 Těšín, pochovaný  v Dlhom Poli). Otec Ján Mičura, matka Dorota, rodená  Kudelčíková. Manželka Sidónia, rodená Rovnianeková (dožila u sestry Štefana II. Ondrejkoviča).

Na snímke Dr. Martin Mičura s otcom Imrichom Mičurom a strýkom advokátom Jurajom Mičurom.

Maturoval na gymnáziu v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Advokát v Bytči. Spoluorganizátor národného a kultúrneho života v Bytči a na okolí, praxovali u neho viacerí predstavitelia slovenského verejného a kultúrneho života (synovec Martin Mičura, Janko Jesenský, Vladimír Pivko, Jozef Hranec). 

Kandidoval 1896 v Bytči vo voľbách do Uhorského snemu s programom Krajinskej katolíckej ľudovej strany. V roku 1918 člen SNR, signatár Martinskej deklarácie slov. národa 30.10.1918.

Kňaz Michal Balažovič (príbuzný rodiny Turba) narodený Veľké Bielice dňa 16.09.1885 (otec Ján Balažovič) gymnázium absolvoval v Nitre 1899-1903, teologické štúdiá tamtiež 1903-1907. Vysvätený za kňaza bol v roku 1908. Kaplán Predmier, Nováky, Kysucké Nové Mesto a Dlhé Pole (od 1.7.1914). Vojenská služba 1915-1917.  Od roku 1919 administrator v Klátovej N. Vsi, 1921 kaplán v Starej Bystrici, od r.1922 mimo služby.

Po roku 1918 bolo politické postavenie Mičurovej skupiny významne posilnené sobášom Anny Ondrejkovičovej, dcéry (vnučky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora de Szlavnicza) najrozvetvenejšej notárskej rodiny Nitrianskej aj Trenčianskej župy s Obvodným notárom Rudolfom Mičurom.

Milena Mileczová

Pani Milena Mileczová (Milecová) rod. Slezáková a por. jazd. Aladár II. Ondrejkovič (pravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza) z rodiny, ktorá mala s jej manželom Dr. Ivanom Mileczom (Milec) priateľské, príbuzenské a profesionálne vzťahy (matka Oľga Makovická, sestry Margita Paulíny-Tóth a Oľga Kuzmány). Snímka na Šrbskom plese z r.1943 tesne pred jej emigráciou s manželom, slovenským vyslancom v kráľovstvách Rumunsko a Juhoslávia do Turecka a následne do Londýna (s úlohami od domácej opozície).

 

Renesančný kaštieľ v obci Súľov-Hradná. Rozkvet mal keď patril Márii Madocsányi, manželke župana Trenčianskej stolice Pavla Madocsányi (príbuzného rodiny Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza). Konali sa tu hostiny, hostia prichádzali až z Budapešti. Pred kaštieľom bol rybník s fontánou, rybami, vodnými rastlinami. V r.1931 ho zrušili, zostal po ňom len močiar. Pani Madocsányi zomrela 1894 vo veku 76 rokov. Kaštieľ kúpil pán Vincent Mičura. Opravil ho, niektoré múry  zbúral. V r.1937 od pána Mičuru kaštieľ po častiach odkúpili.

Prvé rumunské vojenské jednotky ktoré vkročili do Budapešti na večer 3. augusta 1919 boli tri eskadróny 6. jazdeckého pluku zo 4. brigády pod velením generála Rusescu.

Súľovský hrad v roku 1550 panovník daroval Sebastiánovi Siriemsis. Patril rodu až kým ho neopustil v r.1780. Jednu kúriu v Hradnej v r.1591 nadobudla Helena Sirmiensis. Patrila až do 19.stor.rodu. V XIX stor. to boli Karol a František Sirmiensis (viacnásobne príbuzní s rodom Ondrejkovics-Sandor de Szlavnicza). Po smrti Ľudovíta, kapitána K.u.K., prísediaceho atď. jeho manželka predala kaštieľ podžupanovi a kráľovskému radcovi Ľudovítovi Akajovi. Po vzniku ČSR majetok získala Tatrabanka od ktorej ju kúpil Vincent Mičura. Zrušil park, zrúcal staré domy, predal role, rozpredal časť pozemkov, lesy si ponechal. Po znárodnení v r.1948 rodina Mičura musela majetok odovzdať štátu.  Po reštitúcii v r.1989 rodina Mičura, rekonštruovala kaštieľ.

Palác palatína Thurzu príbuzného rodiny o.i. sobášom jeho vnučky Catherine Rottal so Franciscom I. Sandorom de Szlavnicza. Sobášom Obvodného notára Rudolfa Mičuru a Anny Ondrejkovič sa aj táto rodina dostala do príbuzenského vzťahu s potomkami rodu Thurzo. Vdova po Imrichovi Thurzo, dvadsaťročná Kristína Nyári (príbuzná rodiny Sandor), sa vydala 21. júna 1624 za Mikuláša Esterházy, ktorý tým získal Bytču, na ktorú dostal od Ferdinanda II. listinu. Esterházy v roku 1862 panstvo aj so zámkom prenajal Leopoldovi Popperovi. Po vzniku ČSR odkúpil od L. Poppera časť bytčianskeho panstva JUDr. Martin Mičura.

Koloman Benický a Karol Buoc

 

Rímskokatolícky farský Kostol Všetkých svätých vo Veľkej Bytči. Na pamäť renovácie tohoto chrámu, ktorú k sláve Božej a na pozdvihnutie mravnej sily národa previedlo mesto Veľká Bytča v roku 1937, keď bol starostom mesta: Dr. Martin Mičura, minister m. sl., poslanec Národného zhromaždenia Československej republiky, prezident Vrchného súdu v Bratislave, atď. Jeho námestkami: Michal Fundárek, roľník a Dr. Leopold Deutsch, obchodník. 

Literatúra: Podrimavský, M.: Slovenská národná strana v druhej polovici 19.storočia.Ba 1983, s.151;  Dejiny Slovenska 4. Ba 1986; s.198 ; nekrológy : Národné noviny, 50, 12.4.1919,s.5; Právny obzor, 2,1919,č.1-3, s.27-28; Archív BiO MS (výpis z matriky). Encyklopédia Slovenska A-Z; JUDr. Ján Mikula " Povstanie s legendou " ; 

Poznámky: Ján Milecz (Milec) advokát v Žiline *1847 Necpaly  †1901 Žilina, o.i. zakladateľ Žilinská cementáreň v Lietavskej Lúčke (jej učastinárom bol aj JUDr. Martin Mičura), Vzájomná pomocnica v Žiline, Tatra hornouhorská banka, Ružomberský úverový spolok atď. Peter V. Rovnianek *1867 Horný Hričov †1933 Chicago - Tatra banka ; Obvodný notár Rudolf Mičura *30.05.1881 Dlhé Pole †02.04.1951 Dlhé Pole  ; JUDr. Milan Mičura Malár Magdin 1921-1997 ; Magdaléna Fábry rod. Vojčeková 1908-1996 ; Magdaléna Mičurová r. Sohlmannová ; Katarína Ondrejkovičová rod. Malárová *1926 †1992 ; Kronikár obce Dolné Držkovce o sebe ;

Zdroje: Sidónia Hutárová rod. Haššíková ; Lady Gizelle Kerney rod. Ondrejkovičová ; pplk. tank v. v. Aladár II. Ondrejkovič ;


 

 

Aktualizované: 27.06.2017