- kresťanský politik, právnik, veľkostatkár *17.09.1883 Dlhé Pole okres Žilina †1946  Moskva. Otec Imrich Mičura, matka Mária Mičurová rodená Madajová. Manželka Kamila Fridrichovská po deviatich rokoch manželstva zomrela. Ich manželstvo bolo bezdetné. Študoval na gymnáziu v Žiline, Trenčíne, Rimavskej Sobote, na Právnickej akadémii v Bratislave, na Právnickej fakulte v Kluži a Berlíne. V roku 1907 sa stal  Dr. politických vied, 1908  JUDr. V rokoch 1910-1918 advokát v Bytči, bol tu hlavným organizátorom politického a kultúrneho života. V r.1918 vstúpil so čs. politiky. 1919-1920 tekovský a nitriansky župan, 1920-22 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave, 1923-31 president súdnej tabule v Košiciach, 1931-39 president Vrchného súdu a 1939-43 predseda Najvyššieho súdu v Bratislave. Zo svojim veľkým priateľom Jankom Jesenským (manželka Anna Botto) bol príbuzensky spriaznený cez rodinu Ondrejkovič. (Obvodný notár v Dlhom Poli Rudolf Mičura bol manžel Anny Ondrejkovics). Ďalším, ktorým s ktorým cez ňu sa nadobudol príbuzenský vzťah  bol pplk. delostrelectva Alojz Androvič (Androvich, Androvics) z 2. oddelenia Hlavného štábu  v Prahe. Praxoval spolu s J. Jesenským v Bytči v advokátskej kancelárii svojho strýka Juraja Mičuru. Po jeho vplyvom odolal maďarizácii.   Počas štúdií v Kluži popredný predstaviteľ tamojšieho spolku slovenských študentov. V Bytči mal blízko ku katolíckemu krídlu slovenského národného hnutia, člen župného zastupiteľstva a župnej rady. V roku 1918 člen SNR, signatár Martinskej deklarácie slov. národa, podpredseda Slovenskej ľudovej strany, zakladal miestne SNR a Národné gardy v okolí Bytče. V funkcii župana a ministra pomáhal budovať základy nového štátneho a samosprávneho aparátu,  spoluzakladal Právnicku fakultu UK a bol jej profesorom. Po vzniku ČSR pokračoval v spolupráci so slovenskými katolíkmi, v 1921 sa s HSĽS rozišiel. Po dohode s vedením Čs.strany lidovej a z jeho podnetu sa 1925 postavil na čelo procesu usídlenia sa tejto strany na Slovensku, na zjazde v Trenčianskych Tepliciach v júni 1927 sa konštituovala jej slovenská krajinská organizácia. Bol člen ÚV Čs.strany lidovej, predseda výkonného výboru jej slovenskej krajinskej organizácie. Bol zakladateľ jej tlačového orgánu Ľudová politika a určitý čas predseda jej masovej organizácie Zväzu ľudových zemedelcov. V programovom vyhlásení pred parlametnými voľbami v roku 1925 formuloval ideologické a politické princípy svojho hnutia (nazývaného Mičurovou stranou): kresťanský solidarizmus, slovanská a česko-slovenská vzájomnosť, spolupráca českých a slovenských katolíkov, ich pozitívna účasť na štátnom živote, nepodporovanie autonómie, podpora krajinskému zriadeniu, boj za hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky slovenského národa. Jeho strana nezískala na Slovensku väčší vplyv. Získal poslanecké kreslo za pomoci českej zložky strany.

V 30. rokoch  v nej začali vznikali spory o nový program vo vzťahu k Slovensku. Osobne presadzoval  líniu šéfa strany ThDr.J.Šrámka vrátane politiky obrany demokracie a republiky pred hroziacim fašistickým nebezpečenstvom. 

Po vyhlásení autonómie, koncom októbra vystúpil z parlamentného klubu Čs.strany lidovej a vstúpil do klubu HSĽS. Ľudáci ho ale z politického života odstavili. Udržiaval styky s predstaviteľmi bývalých vládnych strán i s reprezentantmi tzv. umiernených ľudákov. Zúčastňoval sa na ich pokusoch o vypracovanie programu na obdobie po skončení vojny. V septembri 1941 sa Dr. Vojtech Tuka  s členmi Deutsche Partei a HG zásadnou mierou podieľal na vypracovaní a prijatí Vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, ktoré de facto obnovovalo stredoveké diskriminačné opatrenia. Tie sa v praxi rozšírili nad rámec nariadenia aj voči židovským náboženským obciam, čo v roku 1943 Najvyšší správny súd pod vedením Dr. Martina Mičuru označil za protiprávne a neplatné, čo už bolo pre mnohých neskoro. Deportovaných 2/3 slovenských Židov bolo mimo krajiny a veľká časť z nich už pravdepodobne nežila.

Vďaka Dr. Mičurovi a JUDr. Karvašovi sa zhromažďovali v rukách podzemného hnutia nielen dôležité informácie z oblasti súdnictva, priemyslu a finančníctva, ale uvedení pristúpili ku konkrétnym krokom eliminovania podpory slovenského hospodárstva nemeckému vojnovému úsiliu a  vytvárali hospodárske, vojenské a  politické predpoklady pre uskutočnenie ozbrojeného povstania na Slovensku. Aj Cukorspol existoval v rámci Karvašom riadeného Najvyššieho úradu pre zásobovanie a vo veci ciest do zahraničia sa riešili akékoľvek problémy v spojení s ing. Jánom Országhom. 

Na porade v júni 1943 za účasti Ursínyho, Sidora, Zaťku, Sokola, Čarnogurského dospeli k záveru, ža Slovensko oslobodia vojská západných veľmocí, ktoré sem preniknú cez Balkán a že na Slovensku bude treba vytvoriť novú vládu na čele s Dr. Martinom Mičurom. Osvojil si názor a snažil sa, aby Slovensko svoje vystúpenie zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou koordinovalo s jeho spojencami Rumunskom a Bulharskom.

Napriek protestom verejnosti v roku 2008 zbúraná Mičurova vila v Bytči. Prof. Dr. Martin Mičura si ju postavil v roku 1919. Na jeho objednávku ju projektoval  architekt  Milan Michal Harminc. V Bytči dal zregulovať potok aj povrchovú kanalizáciu a dlažbu námestia a hlavnej ulice až po most. Dal do poriadku kostol, dal postaviť vežu, zvonicu, faru, mestský dom, zbrojnicu. Milan Michal Harminc  v Martine roku 1908 postavil secesnú vilu, jej objednávateľom bol Dr. J. Kohút.

Venoval sa aj rodisku. Priateľ Andrej Cvinček, kanonik píše ,, Dr. Martin Mičura patrí medzi tých katolíkov, ktorí náboženským presvedčením a cirkevnými znalosťami zahanbujú i mnohých doktorov teológie ". Aj rodné Dlhé Pole chcel pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Vymohol peňažné prostriedky na výstavbu hradskej z Dlhého Poľa do Svederníka, aj na zväčšenie, prestavbu a renováciu kostola (1926). Ako patrón kostola prispel značnou sumou. Vymohol subvencie na modernú 12-triednu školu, na 2-triednu školu na Hlaváčovej, na reguláciu rieky, na požiarnu zbrojnicu, do obce pozval rádové sestry Svätého kríža, učiteľky ktoré tu pôsobili v rokoch 1934 - 1950.

Dňa 13.augusta 1943 tu bolo prijaté Šrobárovo memorandum. Vila bola zbúraná napriek protestom obyvateľov Bytče na jar roku 2008. Tu publikované fotografie vily  Dr. Martina Mičuru s láskavým povolením pána Susolíka.   

Začiatkom augusta 1943 sa v byte jeho vily v Bytči konala porada za účasti Šrobára, prof. Karvaša, Zaťku, Sokola, na ktorej sa konštituovala odbojová skupina a na ktorej prijali memorandum (nazývané tiež memorandum 5 bývalých ministrov), adresované exilovému prezidentovi Benešovi do Londýna. Navrhovali v ňom zriadenie Ústredného NV, ktorý ku koncu vojny prevezme na Slovensku moc a zabezpečí, aby sa krajina vyhla anarchii a prispeje k obnoveniu ČSR pri zabezpečení svojbytnosti slovenského národa a rovnoprávnosti s českým národom v spoločnom štáte. Práce skupiny sa navonok nezúčastňoval po vymenovaní za člena Štátnej rady. Svojmu priateľovi  JUDr. Imrichovi Karvašovi podpisoval  splnomocnenie na  presun financií a strategických zásob pre povstanie do Banskej Bystrice.  

    Z príslušníkov buržoáznej opozície najdôležitejšie miesto v Slovenskej republike zastával  Dr. Imrich Karvaš (Prof. JUDr. Imrich Karvaš *25.02.1903 Varšany, dnes Kalinčiakovo, Levice †20.02.1981 Bratislava) netajil, že nie je ľudák, že má ženu Češku a je čechoslovák. Mal v rukách finančnú politiku štátu, ako predseda  N Ú Z - u  ( Najvyšší úrad pre zásobovanie )  riadil celé hospodárstvo Slovenskej republiky, ako predseda  D O V O S - u  (Dovoz a vývoz) celý zahraničný obchod. Fakticky bol členom vlády,  pravidelne zúčastňoval ministerskej rady. Dr. Martin Mičura mal pevne v rukách  súdnictvo a  pravidelne sa zúčastňoval zasadania štátnej rady. 

Martin Mičura a Imrich Karvaš do Banskej Bystrice, centra povstania, predisponovali finančné  prostriedky vo výške troch miliárd korún a zásoby  z bezpečnostných dôvodov, vzhľadom na vojnovú situáciu. Študenti poznali profesorov Mičuru a Karvaša na univerzite ako čechoslovákov - lidáka a agrárnika. 

Profesori  Mičura a  Karvaš sa stýkali s Dr. Gejzom Medrickým, ministrom hospodárstva. Ich spojenec bol aj Dr. Ing. Peter Zaťko,  poslanec Slovenského snemu, generálny tajomník " Zväzu priemyslu ", pravá ruka prof. Karvaša a spolupodpisovateľ  Vianočnej dohody  z  roku 1943 o príprave povstania. Slovensko bolo okrem Švajčiarska jediným štátom v Európe, kde nezaviedli prídelový systém na potraviny. Na niektoré potraviny vláda určila maximálne ceny. V roku 1942 generálny tajomník švajčiarskeho cudzineckého ruchu, keď bol na Slovensku na dvojtýždennej návšteve sa zmienil pozitívne o slovenskom hospodárstve riadenom Karvašom.

Šéfredaktor " Budovateľa ", časopisu vydávaného a financovaného Baťovými závodmi na Slovensku, bol Ladislav Novomeský. Vzhľadom na postavenie Dr. Martina Mičuru vo firme Baťa ú.s. mal práve on rozhodujúci vplyv na vymenovanie Novomestského na túto funkciu.  

Spolupracoval proti Nemeckej ríši tiež s Rudolfom Fraštackým. Zo zahraničím udržoval kontakty aj prostredníctvom konzula Švajčiarskej konfederácie na Slovensku, ktorým bol Hans Keller a prostredníctvom generálneho konzula a šéfa Švajčiarskej obchodnej misie, ktorým bol Max Grässli *04.03.1902  †29.06.1985, Dr.iur.diplomat. Priamo vo Švajčiarsku sa na činnosti sa podielal veliteľ S.R. plukovník Passy. S diplomatmi Švajčiarskej konfederácie v Bratislave často jednal (tiež oficiálne) aj Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič. 

V júli 1945 Mičuru v Bratislave zatkli sovietske bezpečnostné orgány, zomrel vo väzení v Moskve. Bol akcionár viacerých účastinných spoločností, člen správnych rád cementární v Ladcoch, Lietavskej Lúčke, Baťových závodov na Slovensku. Po vzniku ČSR odkúpil od L.Poppera časť lesov bytčianskeho panstva. Prispieval do viacerých novín a časopisov. V rokoch 1925 - 39 bol poslanec NZ, 1943-45 podpredseda Štátnej rady Slovenskej republiky. Generál Jozef Turanec pri príležitosti vydávania svojej osoby na Slovensko neskôr oznámil, že keď si ho bola prevzať eskorta do väzenia, kričal na neho Dr. Mičura z okna väzenia ,, tu sme ". T.j. vtedy ešte bol nažive. Posledná stopa Martina Mičuru sa stráca v sovietskych gulagoch.

    Vo Zväze vzájomných roľníckych pokladníc pôsobil agrárnik  Ján  Ursíny  *11.10.1896 Rakša †08.01.1972 Rakša, politik, cirkevný hodnostár musel z nich odísť, nahradil ho v roku 1939 (roľník z Nedanovce) poslanec za HSĽS Teodor  Turček a počas  2. Svetovej vojny  hospodáril  v  Turci  na  veľkostatku Rakša,  ktorý mu  ako aktívnemu agrárnikovi, pridelil  Dr. Milan  Hodža za  prvej  ČSR  v  rámci  pozemkovej  reformy.

Na takomto aute sa vozil president Najvyššieho súdu, bývalý minister, tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár fy Baťa, cementární Ladce a Lietavská Lúčka, jeho Excelencia Dr.Martin Mičura. Bol aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára Ondrejkovicsa. Spolu s bratom Tiborom ich zobral na Vyšehrad a do chrámu svatého Víta autom Horch pri príležitosi tisíc rokov od smrti svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté medaily razené pri príležitosti svatováclavského milénia 28.septembra 1929.  

Na miléniu bola prvý krát verejne vystavená svatováclavská koruna. Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa s ním a často súkromne stretával president ČSR T.G.Masaryk, jeho deti, osobitne presidentka ČsČK Dr. Alica Masaryková a Ján Masaryk. Jeho veľmi dobrými priateľmi boli Janko Jesenský, kolega prof. JUDr. Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr.Markovič, rodina Ondrejkovič, atď. JUDr. Martin Mičura spoluzakladal štát a Právnicku fakultu UK. Ako externý docent na Právnickej fakulte v Bratislave veľmi podporoval nemajetných študentov a bol členom mnohých dobročinných organizácií. Podľa zatiaľ neoverenej informácie spred roku 1939 od jeho príbuzných bola Dr. Alica Masaryková jeho snúbenica.

Svatováclavská koruna 28.septembra 1929. Vľavo primátor Prahy Dr. Karel Baxa, budúci príbuzný Alžbety Ličkovej a jej manžela pplk. Aladára Ondrejkoviča, tým aj Dr. Martina Mičuru. Tak chcel osud, o šesť rokov neskôr ppor. Aladár Ondrejkovič slúžil v dragounském pluku 8 Knížete Václava Svatého.  

Slovenská všeobecná úverová banka so sídlom v Bratislave bola založená v roku 1921 ako právny nástupca Maďarskej všeobecnej úverovej banky. Po krátkom období rozmachu v dvadsiatich rokoch, kedy sa podieľala na financovaní rôznych domácich a zahraničných podnikov a bánk, v roku 1930 väčšinu jej akcií preberá Banka československých légií. Po roku 1939 nastáva úpadok banky odlivom českého a maďarského kapitálu. Medzi významných predstaviteľov banky patrili Fedor Houdek *5.01.1877 Ružomberok  †26.02.1953 Bratislava, Anton Mederly, Dr. Martin Mičura. V roku 1941 sa začala jej likvidácia, ktorá sa skončila až v roku 1950. V archíve sa nachádza písomná registratúra v rozsahu 10 bm.

http://www.civil.gov.sk/SNARCHIV/fa_2000_1.htm

Americko-slovenská banka, založená v roku 1920 americkým bankárom slovenského pôvodu Michalom Bosákom, ktorého podpis sa nachádza na desať dolárovej bankovke z roku 1907.

Uskutočňovala najmä prevody finančných prostriedkov amerických Slovákov do Československa. Okrem Michala Bosáka medzi jej významných predstaviteľov patrili Pavel Blaho, Dr. Martin Mičura, Ľudovít Okánik. Z jej písomnej registratúry sa zachovalo iba málo písomností.

Vchod do bývalých závodov Baťa Borovo v okolo roku 1936. Jednotlivé závody fy Baťa v rôznych krajinách medzi sebou spolupracovali podľa možnosti aj v rokoch 1939-45. Najväčším účastninárom slovenskej časti firmy Baťa bol v rokoch 1939-45 Dr.Martin Mičura. Jeho postavenie v správnej rade bolo zároveň rozhodujúce.

Dr. Jozef  Šoltés vystupoval verejne a v akademických spolkoch ako sociálny demokrat. Údajne bol  priateľ  Dr. Gustáva Husáka   i  JUDr. Jána  Mikulu.  V  Nitre sa zosadením  riaditeľa  sladovne ( bol židovskej národnosti ) uvoľnilo miesto. Na jeho miesto nastúpil  Dr. Jozef Šoltés. Mal k dispozícii vilu, auto a osobného šoféra. Ako riaditeľ sladovne počas piatich rokov Slovenskej republiky vyvážal slovenský slad  do nemeckých pivovarov.

JUDr. Ján Mikula bol predseda Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovní.

Remonty pre pluk preberal prevažne vtedajší ppor. jazd. Aladár Ondrejkovics-Sandor de hlavne vo vojenskom žrebčinci v Motešiciach, ktorému šéfoval MVDr. Antonín Lokvenc, ktorého dcéra bola známa herečka Magda Lokvencová - Husáková a jeho zať bol Dr. Gustav Husák, budúci prezident ČSSR. Predtým sa stal komunista a významný činiteľ SNP. Ako študent práva býval v Bratislave na katolíckom internáte Svoradov. Pracoval v akademickom spolku " Právnik " . Ján Mikula bol podpredsedom, sociálny demokrat Anton Rašla, neskorší generál a prokurátor Národného súdu bol sociálny referent, Gustav Husák tajomník a Jozef Kirschbaum knihovník.

 

 

 doc.ing.PHDr.Milan Karvaš 

Dielo : Rovnaké práva pre Slovensko. Ba 1933.

Literatúra: Pamätnica Dr.Martina Mičuru. Ba 1933 ; Kramer. J.: Slovenské autonomistické hnutie 1918 - 1929. Ba 1962, s.303 - 304; Dejiny Slovenska 5. Ba 1985, s.59,61,62, 129; Trapl, M.: Československá strana lidová na Slovensku v letech 125 - 1938. Historický časopis, 46, 1988, č.3, s. 480 - 484; biografické články : Národný denník, 12, 19.09.1933, s.1; Ľudová politika, 9, 17.09.1933, s.1 a 4. Československo. Biografie, Serie 5, 18.01.1937; SNS 2, s.356; RLS, s.215; ES 1 s.449; 3,s.573; ESNP, s.311, 543; MČSE 4, s.233; Archív BiO MS (dotazník 1935, životopis). Encyklopédia Slovenska A - Z. 

Budova na Dunajskej a Groslingovej ulici, ktorú postavila a ktorej majiteľom bola Slovenská liga. Jedným z jej členov bol Dr. Martin Mičura. Po roku 1918 boli jej členmi npr. aj Živnostenská banka Praha.

Vysvetlivky: 

Ján Jesenský statkár, predseda výboru sporiteľne v Turč. Sv. Martine, odbočka Vrútky. Podľa neoverenej výpovede dnes už tiež nebohého pplk. A.O., príbuzného Dr. Martina Mičuru, bola Dr. Alica Masaryková (*02.05.1879 Wien † 05.11.1966 Chicago) snúbenica Dr. Martina Mičuru. Tibor Jesenský - hlavný radca verejnej správy vnútornej a vládny komisár v Mestskej sporiteľni Žilina. (Peter Víťazoslav Rovnianek: Zápisky zaživa pochovaného (I ...). ♫ Jarmila Novotná (Soprano): Ach, Synku (Folk Song)

   

 

Bulharský cár otec Ferdinand Coburg-Koháry a sídlo Svätý Anton na Slovensku v rokoch 1939-45 

^{Bulharský cár Ferdinand Coburg-Koháry odchádza na front I. balkánskej vojny}                

Zámok v Svätom Antone v ktorom sídlil cár otec Ferdinand Coburg-Koháry  

Na štvordverovom kabriolete značky Horch sa vozila jeho Výsosť Bulharský cár otec Ferdinand Coburg, *1861  †1948 ktorý sídlil v Svätom Antone a na Prednej Hore. Často ho používal pre svoju potrebu aj jeho tajomník pán František Göndör. Pravidelnými hosťami  v jeho zámku boli potomkovia šľachtických rodín zo Slovenska, politici a niektorí podnikatelia, npr. riaditeľ Štátnej mincovne v Kremnici pán  Ľ. Gavora,  (v súvislosti s pripravovaným ozbrojeným vystúpením Slovenskej armády  zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou ukrýval štátny zlatý poklad Slovenskej národnej banky a 28. decembra 1944 sa ho rozhodol previesť na iné miesto), pán riaditeľ priemyslovky z Banskej Štiavnice, ako aj známi športovci  npr. slečna  Greta Ličková, viacnásobná majsterka štátu a viťazka mnohých medzinárodných plaveckých pretekov. (Bola zamestnaná v Banskej Štiavnici v Slovenskej banke a pravidelne prevážala cez hranice pri svojich cestách na športové podujatia tajné správy v prospech ilegálnej organizácie rasovo a nábožensky prenasledovaných občanov. Pochádzala po matke z rodiny Stiglitz, ktorá mala dávne osobné a obchodné kontakty s rodom Koháry. Rodina Stiglitz kúpila od dedičov šľachtického rodu Koháry palácový dom na Mierovom  námestí v Trenčíne neďaleko Piaristického gymmnázia. V roku 1929 ho predala za 600 000 Kč  firme Baťa účastinná spoločnosť zo sídlom v Batizovciach. V súčasnosti má táto budova  viac spoluvlastníkov. Jeden z nich je pravdepodobne COOP Jednota. Bývalé pozemky komposesorátu rodov Erdody (medzi nich patrili  aj viaceré rody z Hornej Nitry spojené s rodom Koháry) sa nachádzali v okolí dnešnej Štefanikovej ulice v Trenčíne). Hosťom  bývala často tiež Magda Ondrejkovics-Sandor de, sestra npor jazd. Aladára Ondrejkovič-Sandor de. (Rod Sandor de Slavnicza mal po generácie spoločné záujmy s rodom Koháry v župe Trenčín). U Bulharského cára otca stretávali osobnosti, ktoré boli politicky rozdielne orientované, ako bola oficiálna línia štátnej politiky. Jeho Excelencia Guvernér Národnej banky Dr. Imrich Karvaš a president Najvyššieho súdu a podpredseda štátnej rady jeho Ctihodnosť  Dr.Martin Mičura v súvislosti s prípravami na ozbrojené vystúpenie v r.1943 tajne uschovali u známeho slečny Grety Ličkovej, riaditeľa Štátnej mincovne v Kremnici slovenský štátny poklad. Okrem iných slovenských politikov aj Dr. Martin Mičura  kontaktoval diplomatických zástupcov  vtedajších vojenských spojencov Slovenska za účelom koordinovaného vystúpenia Slovenska zo spojeneckého zväzku s Nemeckou ríšou. (Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko).

Na takomto automobile Horch sa vozil prezident Najvyššieho súdu, bývalý minister a tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár firmy Baťa, cementární Ladce a Lietavská Lúčka, jeho  Excelencia Dr. Martin Mičura. Bol zároveň aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára Ondrejkovics. Spolu s bratom Tiborom ich zobral na Vyšehrad a do chrámu Svatého Víta automobilom Horch pri príležitost tisíc rokov od smrti Svatého Václava. Obaja bratia dostali od neho pamätné zlaté madiaily razené pri príležitosti Svatováclavského milénie 28.septembra 1929. 

_{Pri príležitosti milénia bola prvý krát verejne vystavená svatováclavská koruna. Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa a často súkromne stretával s presidentom T.G.Masarykom a jeho deťmi. Jeho dobrými priateľmi boli aj spisovateľ a Krajinský vicepresident Dr. Janko Jesenský, kolega guvernér SLOVENSKEJ NÁRODNEJ BANKY Dr. Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr. Markovič atď.}       

Bulharský cár otec Ferdinand Coburg. Na prelome mája a júna 1941 ho navštívili na Muráni  synovia cár Boris III. a princ Kyril. Sprevádzal ich minister Chadžiev. Dňa 29. mája sa stretli s gratulantmi z najvyššieho vedenia štátu. V júni 1941 prenikla správa z prostredia slovenského vyslanectva v Berlíne o tom, že s cárom Borisom a Kyrilom jednala slovenská vláda ohľadne nastúpenia princa Kyrila  na  Slovenský trón.  

Na snímke s automobilom Horch je tajomník bulharského cára otca pán František  Göndör. Odcestoval spolu s cárom  Fedinandom začiatkom roku 1945 do Nemecka. Automobil mal k dispozícii aj k súkromným účelom.  Pán F. Göndör bol priateľom slečny Magdy Ondrejkovics-Sandor de Slavnicza. 

V januári 1941 sa pána Göndöra obrátili aj minister Dopravy a verejných prác Július Stano, biskup Buzalka a predstavitelia bulharskej kolónie s prosbou o oznámenie kde majú gratulovať a zložiť poklonu Ferdinandovi Coburgovi k 80 narodeninám. Predná Hora bola snehom zaviata a kašieľ v Svätom Antone nemal ukončenú generálnu opravu, spolufinancovanú Slovenskou vládou. Excár Ferdinand nesmel v Bulharsku a nemal chuť v Nemecku zotrvať a tu oslavovať svoje narodeniny. Z predmetných dôvodov pán F. Göndör vybavil prostredníctvom slovenskej vlády pre Ferdinanda Coburg-Koháry od februára do apríla ubytovanie v budove lesného riaditeľstva v Banskej Bystrici.  Slováci pripravili bývalému panovníkovi nebývalý hold. Ráno 24.2.1941 bol vypravený mimoriadny vládny vlak z Bratislavy do Banskej Bystrice. Sprevádzali ho viacerí ministri a vojenská elita. Všade na domoch a kostolných vežiach v Banskej Bystrici bola vyvesená osemdesiatka. Konalo sa 26 bohoslužieb. Ferdinand Coburg sa zúčastnil aj pompéznych osláv nastúpenia pontifikátu pápeža Pia XII, ktoré sa uskutočnili 12.3.1941 v bratislavskom dóme Sv. Martina. Pri príležitosti 63. výročia smostatnosti Bulharska sa uskutočnil v bratislavskej Redute akademický večer za spoluúčasti Slovensko-bulharskej spoločnosti, bulharského akademického spolku Rakovski a Svoradovho speváckeho zboru. Prítomná bola aj slovenská elita.     

♫ Българско Православно Песнопение-Тебе Одеющагося 

 

- národný dejateľ, právnik (narodený  18.11.1851 Dlhé Pole, okres  Žilina - zomrel 22.3.1919 Těšín, pochovaný  v Dlhom Poli). Otec Ján Mičura, matka Dorota, rodená  Kudelčíková. Manželka Sidónia, rodená Rovnianková.

Maturoval na gymnáziu v Ostrihome, právo študoval na Právnickej akadémii v Bratislave. Advokát v Bytči. Spoluorganizátor národného a kultúrneho života v Bytči a na okolí, praxovali u neho viacerí predstavitelia slovenského verejného a kultúrneho života (synovec Martin Mičura, Janko Jesenský, Vladimír Pivko, Jozef Hranec). Kandidoval 1896 v Bytči vo voľbách do uhorského snemu s programom Krajinskej katolíckej ľudovej strany. V roku 1918 člen SNR, signatár martinskej Deklarácie slov.národa.

Literatúra: Podrimavský, M.: Slovenská národná strana v druhej polovici 19.storočia.Ba 1983, s.151;  Dejiny Slovenska 4. Ba 1986; s.198 ; nekrológy : Nár.noviny, 50, 12.4.1919,s.5; Právny obzor, 2,1919,č.1-3, s.27-28; Archív BiO MS (výpis z matriky). Encyklopédia Slovenska A-Z.

Kňaz Michal Balažovič (príbuzný rodiny Turba) narodený Veľké Bielice dňa 16.09.1885 (otec Ján Balazovic) gymnázium absolvoval v Nitre 1899-1903, teologické štúdiá tamtiež 1903-1907. Vysvätený za kňaza bol v roku 1908. Kaplán Predmier, Nováky, Kysucké Nové Mesto a Dlhé Pole (od 1.7.1914). Vojenská služba 1915-1917.  Od roku 1919 administrator v Klátovej N. Vsi, 1921 kaplán v Starej Bystrici, od r.1922 mimo služby.  

Počítadlo

web hosting